11. Vojna je za dverami

Keď družina dobehla do Trhliny Tieňov, hneď z príchodu vzbudila dosť pohľadov. Na pokročilú nočnú hodinu tu bolo ešte celkom živo a niekoľko skupiniek černokňažníkov sedelo okolo fialových ohňov pred svojimi provizórnymi stanmi.
Zopár z nich sa zdvihlo, keď sa z ničoho nič ozvalo, "vitajte priatelia," a ráznym krokom sa k nim šuchtal nemŕtvy černokňažník - Fabian Flamecrest, ktorého stretli v Ratchete.

Ako poslední "dobehli" Zilfim a Zen'leth, ktorý niesli dobitého trolla.
"Musíme ho čo najskôr ošetriť," vysypal zo seba zadýchaný Fim.
"Poďte sem, tu budete mať trochu miesta," ochotne reagoval nemŕtvy a zvrtol sa na päte, aby ich doviedol k tmavému miestu pri skalnej stene, kde sa mohli zložiť a zároveň neboli toľko na očiach.
"Tak," otočil sa na, ešte stále zadýchanú, skupinku a rozhodil pri tom rukami, " čo vás sem privádza?"
Chvíľu trvalo, kým sa niekto zmohol na odpoveď. Fim a Zen hneď opatrne položili zraneného trolla na zem a začali vyberať rôzne liečivé tinktúry z batohov. Solistax zúrivo odkopol kameň, ktorý sa odrazil od kamennej steny a preletel do tmy ponad černokňažníkovo rameno. Zilfin zhodil truhlicu, ktorú niesol a sám "padol" na zem vedľa nej. Abrahamovič sa šikovne prešmykol tak, aby mal truhlicu na dosah. Sanchi, Rap a Valdyr tam len stáli a obzerali sa. Pár pohľadov sa na nich ešte upieralo, ale väčšina miestneho osadenstva si už hľadela svojho.
"Potrebujeme sa na chvíľu schovať pred…" spustila Sanchi, ale zháčila sa, "potrebujeme sa na chvíľu schovať."
"Jasne, jasne, tu vás nikto hľadať nebude," pritakal Fabian.
Keď sa trochu vydýchali a vyhodnotili, že im na teraz žiadne veľké nebezpečenstvo nehrozí, Valdyr a Rapshider sa začali obzerať po nejakom dreve na oheň.
"Bude niekomu vadiť, keď sa tu na chvíľu, trochu rozložíme?"
"Nie, ale veľa materiálu na klasický oheň tu asi nenájdete," odpovedal černokňažník.
"Chcelo by to nejakého šamana do partie," s náznakom irónie zafunel Zilfin.
Niektorí sa uchechtli a Valdyrovi a Rapovi sa podarilo priniesť pár konárikov a nejakú suchú trávu. Valdyr spravil malý ohník, aby sa aspoň trochu zohriali.
Podišiel k nim aj ustaraný Fim," toho trolla tu nevyliečime. Nie je tu ani kúsok zdravej prírody, z ktorej by sme mohli čerpať. Podali sme mu nejaké tinktúry a ošetrili povrchové zranenia, ale nemôže tu ostať dlho," a hneď sa zvrtol späť k zranenému trollovi.
Zen'leth medzitým prešiel k Solistaxovi, aby sa pozrel aj na jeho zranenia.
"Mám len zopár škrabancov, modrín a odrenín. To nič nie je," namrzene frfľal Soli a pokúsil sa protestovať. Zen mu napriek tomu na zranenia nakvapkal pár kvapiek z hojivej tinktúry, proti bolesti a zápalu.

Aj ďalší dvaja členovia skupiny sa začali handrkovať. O truhlicu.
"Tá truhlica je moja! Celú dobu som ju vláčil!" Rozhorčoval sa Fin.
"Ale ja mám na ňu nárok, ako odmenu za pomoc," pokojne, ale rázne reagoval Abrahamovič.
"Veď si nechcel žiadnu odmenu," oponoval Fin.
"Zmenil som názor, " nonšalantne opäť odpovedal Abrahamovič, "ale môžeme sa rozdeliť, keď ju otvoríme," pokračoval a pri tom nespúšťal z trolla a truhlice oči.
Zilfin mu pohľad opätoval, "tvrdil si, že ju nevieš otvoriť," precedil na elfa pomedzi zuby.
Ten už otváral ústa, že mu opäť niečo odvrkne, keď k nim priskočil, ešte stále dosť, rozzúrený Solistax, truhlicu schmatol, hodil na zem kúsok od nich a dupol na ňu.
"Máte ju otvorenú," zasipel na nich. Z truhlice sa vysypali ďalšie zlatky, pár drahých kameňov, nejaké pergameny a kľúč.
Fin aj Abra na Solistaxa chvíľku len prekvapene pozerali. Potom sa pozreli na seba a obaja sa vrhli zhŕňať mince, aj drahokamy k sebe do vreciek. Sanchi nad týmto výjavom len pokrútila hlavou. Valdyr sa medzitým mlčky posadil k ohňu a zamyslene sa doň zahľadel.

"Tak… čo teraz?" spýtal sa do pléna Rapshider, pri čom ešte stále upieral trochu nechápavý pohľad na Abrahamoviča s Finom. Keď ho odtrhol, aby sa pozrel na ostatných, videl na ich tvárach ustarané výrazy. Nastalo ticho, ktoré prerušovalo len cinkanie mincí ozývajúce sa od dvojice pri truhlici a fľašiek, ktoré si pratali Zilfim a Zen'leth. Sanchi a Solistax sa tiež posadili k ohňu, pridal sa aj nemŕtvy černokňažník, ktorý zvedavo sledoval dianie v skupinke.
Rapshider si k nim teda prisadol, "goblini nás zrejme nevideli, tak to nám hrá do kariet," pokračoval, keď videl, že sa nikto nemá k slovu.
"Stráže videli Abrahamoviča," pripomenula mu Sanchi.
"Och, áno, to som si neuvedomil…" zamyslene jej dal za pravdu Rap.
Potom stíšil hlas, aby ho počula len skupinka pri ohni, "a je to problém?" Spýtal sa významne.
Fim a Zen'leth už mali svoje veci upratané a tak sa tiež usadili pri ohni.
"Trolla sme ošetrili, ale nechať ho tu nemôžeme," informoval ich Zilfim, čím im skočil do reči.
Chcel pokračovať, ale prerušilo ho ďalšie hlučné handrkovanie sa Zilfina a Abrahamoviča o posledné mince z truhlice. Všetky pohľady sa upreli na nich, dokonca aj pár černokňažníkov stojacich obďaleč sa na nich obzrelo.
Prestali s tým, až keď si uvedomili, že na nich všetci nechápavo hľadia.
"Čo je?" spýtal sa Zilfin. Ostatní si namiesto odpovede len povymieňali veľavravné pohľady a krútili hlavami.
Fim sklonil hlavu a rukou si prekryl oči, "a toto je môj brat," potichu nechápavo zamumlal skôr pre seba, než ostatným. Zen'leth sa uchechtol a odkašľal si.
"Stále je v Orgrimmare niekoľko liečiteľov od nás," povedal smerom k Fimovi, "nášho priateľa by sme mohli nechať u nich."
Fim len prikývol, "dobre, to by sme mohli, ale čo teraz urobíme my?"

"Zabúdate, prečo sme pôvodne prišli do Orgrimmaru," pripomenula opäť Sanchi. Po tejto vete všetci pri ohni spozorneli, no nikto neprehovoril.
Až po chvíli sa ozval Valdyr, "musíme si zhrnúť, čo vieme," nadhodil, pričom mimovoľne chytil do rúk tenkú palicu, ktorá ležala na zemi a začal bezmyšlienkovito špárať do pieskovca pred ním.
"Tak prišli sme sem po správe o tom, že sa Horde podarilo oslobodiť princeznú Talanji," pokračoval Rapshider.
"Áno a zdá sa, že to mohol byť jeden z dôvodov prečo Anduin pustil Saurfanga," zamyslene predostrel Valdyr.
"Ale to sú zatiaľ len dohady a chýry," reagoval na neho trochu zamračený Zen'leth, "držme sa toho, čo vieme určite."
"Nie sú to len dohady a chýry. Od viacerých spoľahlivých zdrojov sme už počuli, že odmietol ujsť s tými, čo prišli vyslobodiť Talanji," skočil mu do reči Valdyr, "osobne sa mu po tom, čo sa stalo v Lordaerone ani nečudujem." Odfrkol si.
Zen už otváral ústa, že mu na to znovu niečo povie, ale predbehol ho Zilfim.
"Vieme určite len to, že Saurfang sa so šampiónmi Hordy zo Stormwindu nevrátil," skonštatoval.
"A tiež to, že sa mu zo Stormwindských žalárov nejak podarilo dostať. Nevieme ako, no je tu možnosť, že neušiel, ale pustil ho Anduin," doplnil Rap a mykol pri tom ramenami.
"To šteňa sa mi začína páčiť," zvolal radostne Valdyr, "ale aj Varok ho pred tým ušetril. Anduina. A pokojne sa, proti tej suke, spojím aj s Alianciou."
Sanchi sa zamračila a zovrela pery. Skupinka si povymieňala pohľady, ale chvíľu nikto neprehovoril.

"Ďalšia vec, ktorú vieme je, že sa niečo deje aj v Silithuse," prerušil nakoniec ticho Rap.
"Áno, Sylvanas tam pravidelne posiela výskumné skupinky goblinov," doplnil ho Valdyr, "veď ju videli niečo rozoberať s Gallywixom. A to neveští nič dobré."
"O tom sa medzi goblinmi dosť hovorí," poznamenal Solistax, "hlavne o tom, ako na nich tlačí s nejakým výskumom."
"To ale nie je nič nové. Nejaké pikle začala kuť s Gallywixom, hneď po tom, čo sme sa vrátili z vojny s Plamennou Légiou," uviedol veci na pravú mieru Zen'leth.
"Odvtedy je v Silithuse dosť rušno a nie len vďaka goblinom," doplnil ho Fim.
"Áno, aj od nás tam poslali dosť taurenov, ale narozdiel od goblinov tam neškodíme," uštipačne nadviazal Valdyr.
"Nezaháľajú ani noční elfovia, takže niečo určite vie už aj Wrynn," povedal Zen.
"A bol by hlúpy, keby to nevyužil," podotkol Valdyr.
"Elfovia sa snažia ranu v Silithuse liečiť, ale majú tam aj svojich výskumníkov a archeológov," pokračoval Zenleth, akoby Valdyra ani nepočul, "hovoria, že to tam tí goblini doslova pľundrujú."
"Aj kňazi, šamani a druidi tam posielajú svojich" začal Zilfim.
"Počuli ste o Magnim?" skočil mu do reči nemŕtvy černokňažník Flame.
Skupinka na neho len pozrela, ale nikto mu neodpovedal.
"Vraj obchádza všetkých vodcov a rozpráva o tom, že Azeroth potrebuje pomoc s uzdravením."
Po tejto informácii nastalo v skupinke na chvíľku ticho.
"Sylvanas určite nebude zaujímať uzdravovanie Azerothu," mrzuto poznamenal Zen. Fim len súhlasne zamumlal.
"Tú teraz najviac zaujímajú zbrane a získavanie nových spojencov. Talanji nepomohla oslobodiť nezištne, to si môžeme byť istí," opäť sa trochu rozčúlene ozval Valdyr.
Rapshider prikývol, "určite nezaháľa ani Aliancia."
"To je pravda," potvrdila zamyslená Sanchi, "zdá sa, akoby sa všetci na niečo pripravovali. Stále panuje akési napätie."

Konečne sa k ohňu došuchtal aj Zilfin.
"Tak, o čo som prišiel?" Spýtal sa veselo so širokým úsmevom na tvári. Všetci na neho upreli pohľady a niektorí pokrútili hlavami. V tichosti si k nim prisadol aj Abrahamovič.
"Čo zas?" vyhŕkol Fin, tentokrát nahnevane.
"Ále, nič," odpovedal mu jeho brat, "ty už iný nebudeš." Fin už otváral ústa, že mu niečo odpovie, ale prerušil ich Solistax.
"Takže aké sú teraz naše plány?"
Sanchi na neho pozrela s jedným obočím zdvihnutým.
"Naše?" spýtala sa.
Solistax sa zasmial.
"Áno, áno, asi pôjdem s vami."
Sanchi si odfrkla, ale nepovedala nič. Zilfim na ňu pozrel a odkašľal si, aby nadviazal kde skončila pred tým.
"Vieme, že Horda vysiela lode na Zandalar a buduje s nimi spojenectvo," povedal veľavravne. Skupinka súhlasne prikyvovala, Valdyr spozornel a uprel na Fima sústredený pohľad, ale nevravel nič. Všetci už boli očividne unavení a len súhlasne mumlali.
Keď nikto neprehovoril, Fim sa už nadychoval, že bude pokračovať, ale Sanchi sa postavila a prehovorila.
"Pôjdeme sa ráno prihlásiť," povedala vecne a ustúpila od ohňa, "aspoň teda ja." Opäť sa ozvalo len neurčité súhlasné mumlanie.
Uprela pohľad na trollov, "vy by ste asi radšej šli pomáhať svojim… do Silithusu," skonštatovala trochu spýtavo.
"Ňaah," oddýchol si Zilfim, "tak ľahko sa nás nezbavíš," dodal s veľavravným úškrnom, aby odľahčil situáciu.
"Och, to je škoda," sarkasticky, ale tiež s úsmevom odpovedala Sanchi.
"Nie, teraz vážne. Tak nejak cítime, že naše miesto je teraz tu, s vami a s Hordou," dodal najstarší troll. Sanchi mu len prikývla.
"No nič," ozval sa po chvíľke Zen'leth, "tak sme dohodnutí. Hneď ráno sa pôjdeme prihlásiť do náčelníckej pevnosti. A ja si idem na tú chvíľu schrupnúť," vstal a ponaťahoval sa.
Ostatní sa v tichosti pridali, zbalili čo bolo treba a našli si nejaké miestečko, kde sa chystali uložiť. Okrem Abrahamoviča.
"Tak, ja zas pôjdem," vstal, povystieral sa a už sa chystal na odchod, keď prehovorila Sanchi.
"Nevyplávala už tvoja loď náhodou?"
"Vyplávala, ale nejak sa zariadim. Nemusíš si robiť starosti."
Sanchi prikývla.
"Ďakujeme. Za všetko," dodala po krátkom zaváhaní.
"Nie je za čo ďakovať," odpovedal Abra s úsmevom, pričom si pohadzoval s mešcom plným zlatiek, "bol to pre mňa predsa len výhodný obchod, za ktorý som dostal slušne zaplatené."
Elf si ešte raz skontroloval svoje veci a vyrazil preč od ohňa.
Sanchi chvíľu zamyslene hľadela smerom, kde zmizol. Všetci rýchlo zaspali, tak sa k nim pridala aj ona.

Po asi dvoch - troch hodinách spánku sa zobudili a zbalili posledné veci. Fim a Zen'leth ešte raz skontrolovali zraneného trolla, ktorý už bol pri vedomí. Pomohli mu na nohy a odviedli ho niekam k liečiteľom, ktorí sa o neho postarajú.
Keď sa vrátili, všetci spolu vyrazili do náčelníckej pevnosti, kde už bol dávno čulý ruch. Niekoľko lodí sa skutočne na Zandalar chystalo aj dnes. Talanji žiada o pomoc s krvavými trollmi v Nazmire.

Zapísali sa teda ako dobrovoľníci, pomáhať Horde budovať ambasádu a spojenectvo, dostali pokyny a vybrali sa do prístavu. Na mori už čakalo niekoľko lodí a na súši sa združovali rôznorodé skupinky. Boli tu zástupci každej rasy. Skupinky usporiadaných vojakov sa miešali s nesúrodými skupinkami podobnými tej ich. Organizovali to všetko stráže z Orgrimmaru a tu a tam bolo vidieť aj Sylvanasiných Temných Rangerov.

Družina sa pomaly chystala na odchod. Nikto nevedel, čo ich čaká a všetci boli tak nejak pohrúžení do vlastných myšlienok. Už mali všetko potrebné zbalené, stačilo sa už len dostaviť k lodi. Sanchi prechádzala pohľadom skupinky zoskupených predstaviteľov každej rasy Hordy a potom sa mlčky zahľadela na majestátnu vstupnú bránu Orgrimmaru. Zafúkal vietor a Hordiacke práporky divoko zaviali.
Pristúpil k nej Zilfim.
"Je to krásny pohľad."
Sanchi najprv len mlčky prikývla, nebolo na nej nič poznať. Lomcovali ňou všemožné pocity, spolupatričnosť a určitá dávka hrdosti, ale aj isté obavy, pri ktorých jej zaletel pohľad smerom k ich družine a potom späť na bránu.
"Prešli sme ďalekú cestu," prehovorila po chvíľke , stále zamyslene.
"A teraz sa poberieme ešte ďalej!" Pridal sa do rozhovoru oduševnene nemŕtvy černokňažník a krivkajúc, ale s vervou vykročil vpred. Ostatní si len povymieňali zmätené pohľady a pomaly si vyhodili batohy na plecia. Zen'leth mykol plecom a trollovia pomaly vykročili.
Rapshider, Solistax aj Sanchi ich chceli nasledovať, ale Valdyr tam len stál. Keď sa na neho upreli pohľady a trollovia si všimli, že ešte neodchádzajú, tak nervózne hrabol kopytom a sklopil zrak. Trollovia pristúpili naspäť ku skupinke.
"Čo sa deje?" spýtal sa Zilfim.
Tauren najprv opäť len hrabol kopytom, ale po chvíľke zdvihol zrak a zahľadel sa na svojich spoločníkov.
"Viete," odkašľal si, "ja s vami ďalej nepôjdem."
"Prečo?" ostro sa spýtala Sanchi.
Tauren opäť chvíľu váhal, ale potom prehovoril.
"Od toho incidentu s pliagou, to už nie je, čo bývalo. Necítim sa dobre a myslím si, že moje miesto je teraz niekde inde."
Celá družina na neho prekvapene pozerala a nikto sa nezmohol ani na slovko. Toto už nebol ten tauren, ktorý s nimi viedol zapálené debaty o histórii, vojnových taktikách a odvážne sa vrhal do boja.
Až po chvíľke prehovoril Zilfin.
"Takže, čo chceš teraz robiť?"
"Pripojím sa zrejme k našim a budem bližšie k..." nedopovedal.
"Takže nás vlastne opúšťaš kvôli nejakej taurenke?" vyhŕkol prekvapene, bez rozmyslu Fim.
Tauren si odfrkol, hrabol kopytom, " nie, nie len kvôli… taurenke," a uhýbal ich pohľadom.
"Takže?" Pokračoval nástojčivo Fim.
Valdyr si zhlboka vzdychol a bez slova pozrel trollovi do očí. Zilfim mu pohľad opätoval, ale neprehovoril. Namiesto neho prehovorila Sanchi.
"Premýšľal si nad tým, už od kedy si bol v Thunderbluffe." Nepýtala sa, len to rázne skonštatovala.
Chvíľu na neho len hľadela hnevom prižmúrenými očami a so zovretými perami. Potom sa z ničoho nič vystrela, podvedome trochu pokrútila hlavou.
"Nech sa ti teda darí," povedala odmerane a zvrtla sa na päte, aby sa pripojila k černokňažníkovi. Valdyrovi ani len nepodala ruku.
Aj na ostatných tvárach bolo, v rôznej miere, vidieť náznaky hnevu, no Sanchina chladná reakcia ich aj tak prekvapila.
Rapshider si však všimol, že od kedy boli v Silvermoone ostala viac uzavretá a zdalo sa, akoby, po všetkých tých udalostiach, na niektoré veci možno zmenila názor. Nevedel však prečo ani ako.
"Myslel som si, že sme v tomto spolu," namrzene, potichu povedal Fin. Valdyrovi venoval sklamaný pohľad a pobral sa preč.
Zilfim sa na chvíľu zahľadel kamsi neurčito do zeme a bolo na ňom vidieť, že túto informáciu musí najprv spracovať, aby sa zmohol na nejakú reakciu.
Rapshider teda mlčky položil Valdyrovi päsť na rameno a chrapľavým hlasom mu potichu povedal, "nech sa ti darí, priateľu, budeš chýbať."
Tauren mu opätoval pohľad, nič však nepovedal a tak sa nemŕtvy elf pobral za Sanchi.

Fim na nich celú dobu mlčky pozeral. Všimol si to aj Zen'leth, ktorý ho jemne drgol, keď okolo neho k taurenovi prechádzal. Tomu podal ruku, so slovami, aby sa mu darilo a pobral sa za ostatnými. Solistax tam len rozpačito stál, ale využil príležitosť a podišiel k taurenovi aj on. Tiež mu podal ruku, poďakoval mu za záchranu a odišiel. Už ostal iba Fim, ktorý sa stále nezmohol na slovo.
"Ja ani neviem, čo mám povedať," vysúkal zo seba, "je to nečakané," pri čom mykol plecom.
"Prečo si niečo nepovedal skôr?"
Tauren otvoril ústa, že mu niečo povie, ale troll len pokrútil hlavou a mávol rukou.
"To je jedno. Je mi ľúto, že odchádzaš. Ale maj sa dobre. Medzi svojimi budeš určite šťastný."
"Aj vy…" tauren začal vetu, ale zdalo sa, že ho trochu premohla ľútosť a tak neodpovedal, "dávajte si na seba pozor."
Fim náznakom prikývol, "snáď sa ešte niekedy zídeme pri nejakom dobrom krígli." Venoval mu posledný pohľad a tiež sa pobral preč. Už bol čas.
Valdyr tam dlho len stál a pozeral sa, ako odchádzajú. Nervózne hrabol kopytom a chvíľu premýšľal, či sa rozhodol správne. Videl, ako sa Sanchi, znechutene, poslednýkrát obzrela jeho smerom. Vtedy pochopil, že sa vidia naposledy.

(Sanchielle, kontrola - Abrahamovič, Zilfim)