Dellaia

Už dlho som nezažila pekný deň. Táto myšlienka trápila moju elfskú hlavičku už pár dní ktoré som teraz trávila v Dazar'alor. 

Nie, že by tu nebolo pekne, ale nemala som tu nikoho o koho by som sa vedela oprieť a vypiť si za pohárik nejakej starej dobrej orgrimmarskej nechutnosti, po ktorej by som aspoň na chvíľu vypustila svoje starosti z hlavy. Moja rodina ostala doma a moji priatelia sa rozpŕchli nevedno kam a ja hľadám svoje miesto v tomto vojnovom chaose.
Po dlhšej prechádzke som sa usadila na osamotenú lavičku a sliepňala do ostrého slnka, ktorého teplo ma znova naplnilo nádejou, že príde to, na čo toľko čakám – príde moja chvíľa.
Neviem ako dlho som sa zamýšľala, sediac na tej útulnej lavičke, keď ma zo zamyslenia vytrhol vánok vo vlasoch, ktorý pošteklil moju tvár. Okolo mňa prebehla elfka, v rukách hŕba papierov a smerovala na námestie neďaleko, keď jej uletel jeden jediný papier z celej kopy. Skôr ako som stihla zareagovať, stratila sa v dave na námestí. Papier jemne dopadol na zem asi dva metre odo mňa, zvedavosť sa vo mne búrila ale stŕpnuté nohy mi nedovoľovali sa postaviť. Natiahla som sa poň teda staffkou a jemne ho pritiahla k sebe.

Keď som ho zodvihla, bol trochu špinavý od hliny na zemi ale aj tak sa stále jasne a zrozumiteľne dalo prečítať – ...hľadáme dobrovoľníkov na výpravy ku hraniciam Nazmiru... tu som svoje čítanie stopla, vždy som bola na tieto veci sama a moja introvertná a tichá povaha v spojení s mojimi nešikovnými rukami na kúzla... no skrátka, nebola som práve adept do partie.
Chcela som teda papier hodiť späť na zem ale niečo mi hovorilo, že to je to, na čo som čakala. Prešla som rýchlo očami text na papieri a vyskočila na mňa veta ...vhodné aj pre menej skúsených bojovníkov...
Žeby to bol osud a ten papier predsa len patril mne? Rýchlo som sa začala prehrabávať haraburdami čo som so sebou vláčila a hľadala nejaký nástroj na písanie. Otočila som papier a začala rýchlo písať aby som si to nerozmyslela...

"Moje meno je Dellaia a rada by som sa k vám pridala. Nie som šikovná, ale mám chuť sa učiť. Som tichšej, introvertnej povahy, ale v dobrej spoločnosti som ochotná to zahodiť za hlavu. Som dobrým spoločníkom aj k poháriku alebo k pivu aj na výpravách a dobrodružstvách. Ak by ste prijali spoločnosť obyčajnej tieňovej elfky, nájdete ma na bare. Na zdravie a lovu zdar."

Sprudka som sa nadýchla, pomaly vydýchla a postavila sa na roztrasené nohy, ktoré neviem či sa triasli z dlhého sedenia alebo stresom z toho, čo som sa chystala urobiť. Vydala som sa smerom k námestiu, kde sa mi stratila elfka z dohľadu. Pomaly sa stmievalo, ale na námestí bolo stále rušno a z krčmy zas bolo počuť rinčanie pohárov a stekanie alkoholu dole krkmi.
Elfka sedela s nejakým trollom za menším stolom, kde bol na kraji nalepený náborový papier a okolo nich bol malý hlúčik. Tu som si dala ešte jeden nádych a šla som k nim. Do nosa mi vošiel smrad spoteného trolla a vôňa piva. Pohľadom som spočinula na elfke s papiermi. Sedela na kraji stoličky a preberala niečo vážne s nemŕtvym elfom, troll medzitým všetkých naokolo zabával nejakou historkou. Nesmelo som prikročila k stolu. Keď som bola len pár krokov od nich, spozorneli. Z vrecka som vytiahla poskladaný papierik, spravila ďalšie dva kroky, papier pichla pod trollov pohár s pivom a otočila sa na päte aby som im nezasiahla do rozhovoru. Po ceste do krčmy som sa zamýšľala či som sa len nezbláznila. Ale už bolo neskoro.
Karty sú rozdané...