1. Prvé stretnutie

 Všetko to začalo nezvyčajným priateľstvom medzi taurenom a krvavou elfkou. Naše cesty sa pretli v časoch, keď Plamenná légia naposledy decimovala náš milovaný Azeroth. Nie však v bojovom poli, ako by si mnohí mysleli...

 Jedného pekného dňa, hlavne pokojného dňa bez bojov a problémov, som bola v Dalarane, vybaviť pochôdzku pre našich Magistrov. Po všetkých tých bojoch s légiou som bola už trochu vyčerpaná, a tak som sa zastavila v Dalaranskom hostinci u Špinavého zvieraťa. S úmyslom osviežiť sa a v pokoji a osamote sa najesť, som zamierila k stolu v miernom prítmí v najvzdialenejšom kúte hostinca. Už pri príchode som si všimla taurena sediaceho o dva stoly ďalej. S kamennou tvárou si ma obzeral, akoby sa ma snažil odhadnúť. Nemala som vôbec náladu na cudzincov, tak som sa posadila chrbtom k nemu ako aj k väčšine hostinca. U trollskej barmanky Mimbihi som si objednala medom polievanú šunku a pohár dobrého Silvermoonskeho Portského. Pustila som sa do jedla a po chvíľke som si odpila z vína. Jeho chuť sa mi príjemne zarezala do jazyka. Pripomenulo mi to domov a chvíle, kedy sme s priateľmi sedávali pod zlatými stromami Silvermoonu, popíjali víno a smiali sa. Chvíle, ktoré už sú navždy preč. Moji priatelia sú navždy preč... Zmizli v čase Arthasovho besnenia v troskách ich vlastných domovov, niektorí sa už nikdy nenašli. Pohrúžená do vlastných myšlienok som pokračovala v jedení a nevnímala okolie. Myslela som na domov a na to, ako veľmi mi chýba. Nemala som v poslednej dobe veľa dôvodov sa tam vracať. Všetka pozornosť sa upierala na boj proti Légii na Broken Isles. Zmocnila sa ma clivosť a opäť som na chvíľku prestala jesť a zahľadená do neznáma som si neuvedomovala, čo sa okolo mňa deje. V ostatných rokoch som sa takto cítila často. Potriasla som hlavou, aby som si ju vyčistila a vrátila sa myšlienkami späť k mojej šunke. Veľa z nej už neostalo.

 Aby som potlačila spomienky na mojich priateľov, začala som viac vnímať dianie v hostinci. Bolo tu celkom rušno. Miešali sa tu rôzne vône z kuchyne, aj z baru. Väčšina návštevníkov bola v skupinkách. Všade bolo počuť bzučanie ich rozhovorov a smiech. Povzdychla som si. Možno som mala zvoliť pokojnejšie miesto na jedlo a oddych. Vtedy som si uvedomila, že k vedľajšiemu stolu si prisadla skupinka orkov a trollov. Zdalo sa, že toto nie je prvý hostinec, ktorý navštívili, pretože už boli trochu podgurážení.  Rozprávali sa o bojoch s Légiou a o dianí v Horde. Rýchlo som do seba začala hádzať zbytok šunky. 
 "Hej, Elfka, čo si myslíš o terajšej situácii Hordy?" Nereagovala som, nemala som vôbec chuť zapájať sa do rozhovorov. Chcela som si len v pokoji dopiť víno. "No tak, pridaj sa k nám," nástojil jeden z orkov. 
 "Nie, ďakujem. Dnes uprednostňujem samotu."  
 "Elfom spoločnosť iných rás veľmi nevonia," utrúsil uštipačne jeden z trollov. Dvihla som obočie, no poznámku som ignorovala. Vtom troll zbadal barmanku Mimbihi. Tá nás po očku pozorovala. Keď si všimla, že na ňu pozerá, prišla k ich stolu a spýtala sa, či majú vybraté. Troll si ju od hlavy po päty premeral a veľmi veľavravne povedal, že vybraté teda rozhodne má. 
 "Tak ešte jedna šanca. Chcete si objednať, alebo trúsiť hlúpe vtipy?" odvetila Mimbihi. Zasmiala som sa tak, aby to počuli. Barmanka sa na mňa uškrnula. Nie som tu prvý krát, už sa trochu poznáme. 
  "Ach, vy ste asi kamošky, však? Obe rovnako nevrlé. Trochu úsmevu, dievčatá. A áno, mám vybraté. Naservírujete mi tieto stehienka?" Uškrnul sa a pleskol Mimbihi po zadku.
 Tauren pri vedľajšom stole ešte viac spozornel. Všetci, vrátane rozbujareného trolla, sme vedeli, že zašiel priďaleko. Mimbihi ho skopla zo stoličky a pristúpila mu jednou nohou krk. 
 "A čo takto našu špecialitu?" precedila cez zuby a hľadela naňho z hora. 
 Opäť som sa uchechtla. "Zdá sa, že ani tvojej vlastnej rase nevonia tvoja spoločnosť."
 Tauren sa otvorene rozrehotal. "Nemal by si sa zahrávať so ženami Hordy, priateľu." 
 "Pusť ho Mimbihi, myslím, že svoju príučku už dostal." povedala som jej so smiechom. 
 "Nepotrebujem, aby sa ma zastávala prašivá elfka," Zamrmlal mierne priškrtený troll, šúchal si krk a štveral sa na nohy. "Vráť sa na stromy a pestovať kukuricu, či čo to vy elfovia radi robíte." Prestrelil... Opäť. Sú určité veci, ktoré elfovia naozaj neznesú. 
 "Ja ti dám kukuricu!" V momente som preskočila lavicu, na ktorej som ešte pred sekundou sedela. Skočila som na stôl pred trolla a so šípom namiereným len pár centimetrov od jeho krkavice som s opovrhnutím precedila cez zuby." So Sin'dorei sa radšej nezahrávaj, troll!" Cítila som, ako sa mi hrnie krv do tváre a ako rýchlo mi bije srdce. Troll zdesene preglgol. Videla som, ako sa mu pod mojim šípom ohryzok pomaly pohyboval hore a dole.
 Pri stole nastalo napäté ticho, jeho kumpáni sa postavili, rovnako aj tauren pri vedľajšom stole. Teraz nám už venoval pozornosť každý v krčme. Naneštastie ho počulo aj pár iných elfov, ktorí boli v momente pripravení hájiť česť svojho národa.
 "Dobre, dobre, upokoj sa..." vysúkal zo seba troll.
 Stále som naňho uprene, a so znechutením, hľadela. Po pár sekundách, ktoré sa však zdali ako večnosť, som šíp a luk sklopila. Upieralo sa na nás veľa pohľadov. Zoskočila som zo stola a ponaprávala si brnenie. Tauren, ktorý to celú dobu pozoroval s pobaveným výrazom, sa uchechtol. Nechápala som čo je mu smiešne, spýtavo som naňho zazrela. Pomaly sa posadil späť na svoje miesto. Ako aj všetci ostatní. Aspoň do chvíle, kým jeden z orkov pri trollovom stole nezamrmlal, že mu chýbajú časy mladého Hellscreama, za ktorých by si žiadni taureni starého mŕtveho býka nedovolili prihlúple úškrny spoza chrbtov elfov. K tomu dodal, že deň, keď Horda prijala Krvavých Elfov medzi seba, bol jedným z jej čiernych dní.
 Na stotinu sekundy celá krčma zamrzla. V ďalšej sekunde boli všetci na nohách. Čosi silno zahrmotalo. Bol to prevrátený stôl pred taurenom, ktorý v jednej chvíli dopadol na zem a v druhej už švišťal vzduchom. Hlučne dopadol rovno medzi skupinu rasistických trollov a orkov a ten, ktorý vyslovil poburujúcu vetu, sa len tak-tak stihol uhnúť. Sin'dorei, ktorí už tiež medzičasom boli na nohách, sa vrhli naňho a aj na celú ich partiu. Zdalo sa, že nie všetci členovia Hordy tento názor zdieľajú, pretože sa do nich pustili aj iní orkovia, goblini, taureni... Alebo sa možno chceli len pobiť. Vypukla veľká mela.
 Neubránila som sa smiechu. Toto je Horda. Keď som sa pokúšala uhnúť, okolo hlavy mi presvišťal poloplný krígeľ piva. Za ním letel nejaký goblin, ktorého zahodil ork od stola pod oknom. Vrazil do steny za barom a ostal ležať na podlahe. Tauren sa vrhol smerom k orkovi, ktorý to povedal. Videla som ako sa napriaha na úder päsťou, no všimla som si, že mu v ceste stojí jeden z mojich známych, obchodník s kožami. Tiež ork, no jeden z mála, na ktorých sa dalo spoľahnúť.
 "Toho nemláť, ten je s nami!" okríkla som ho. Tauren orka pustil. Vtom do mňa vrazil nejaký troll.
 "Elfovia..." odfrkol si znechutene a krčil nosom. Povzdychla som si, schmatla som krígeľ, stojaci predo mnou na stole a s chuťou som mu ho rozbila o hlavu. Tauren, ktorý to videl, sa opäť rehotal. Zdalo sa, že ho celá situácia náramne baví. Schmatol orka, ktorý si ku mne predieral cestu. Bol to jeden z tej skupinky, ktorá to všetko začala.
 "Toho môžem udrieť?" spýtal sa, zatiaľ čo ho držal pod krkom.
 "Osoľ ich tam všetkých!" odvetila som mu a pri tom som vrazila trollovi, ktorý sa po údere krígľom zviechal zo zeme.
 Vtom do hostinca vtrhla hŕstka Dalaranských stráží. V prvom momente si ich, v tom chaose, takmer nikto nevšimol. Až po chvíľke sa začala situácia upokojovať. Stráže boli nútené využiť aj arkanickú mágiu, aby všetkých udržali od seba. Rýchlo som barmanke hodila pár strieborných a vykĺzla som z hostinca.
 "Horda..." počula som odfŕknutie jedného zo stráží.

 Čerstvý vzduch mi osviežil tvár. Zamierila som do Fialovej Citadely, kde som mala odovzdať nejaké zvitky. Šla som pomaly, aby som si trochu prevetrala hlavu.

 Keď som z Citadely po hodnej chvíli vyšla, bola som opäť zamyslená. Vrazila som do nejakého taurena.
 "Hej, nie je to tá horkokrvná elfka zo Špinavého Zvieraťa?" povedal so smiechom. Och, áno, samozrejme. Bol to ten tauren z hostinca. Prevrátila som oči. Prečo vždy pútam viac pozornosti, než chcem? "Dobrá mela. Pekne si tých trollov vybavila. Nemám rád rasistických prívržencov Garrosha."
 "Uhm."
 "Som Valdyr, z kmeňa Thunderhorn." Podal mi ruku.
 "Sanchielle. Sanchielle Duskseeker zo Silvermoonu." Opätovala som mu podanie ruky a skúmavo mu pozrela do tváre. Čo odo mňa môže chcieť? Asi môj pohľad pochopil, spýtal sa ma, čo robím v Dalarane. Odpovedala som mu, že vybavujem záležitosti Silvermoonu. Nič čo by ho malo zaujímať.
 "To si nevedia tí čarodejníci vybaviť sami?"
 Povedala som mu, že som to mala po ceste, po bojoch s Légiou je všade veľa práce. Začal sa ma vypytovať na moje cesty, na Légiu a podobne. Veľmi mi do reči nebolo, ale odpovedala som mu. Vysvitlo, že najbližšiu cestu máme spoločnú. Navrhol mi teda, aby sme šli spolu. Nebola som zrovna zvyknutá na spoločnosť a vlastne som o ňu ani nestála. Všimol si moje váhanie. Začal rozprávať o tom, že stále je všade po Broken Isles veľa démonov a že by bolo bezpečnejšie cestovať spoločne. Po hodnej chvíli ma presvedčil. Možno by predsa len nebolo na škodu mať chvíľu spoločnosť a nemusieť byť neustále v strehu.

 Tauren ku mne, na znak dohody, natiahol ruku. Najprv som s veľmi skeptickým pohľadom pozrela na podanú ruku a potom taurenovi do tváre. Mierne som prižmúrila oči a rýchlo skúmala jeho pohľad. Nakoniec som mu veľmi pomaly ruku podala tiež. Vyprskol do radostného smiechu a dal mi priateľský, jemný buchnát do ramena. Teda jemný na taurena. Takmer ma zrazil z nôh, na čo sa ešte viac rozosmial. A tak začala naša prvá spoločná púť a možno aj nové dlhoročné priateľstvo...

(Sanchi / korekcia textu - Lorac)