10. "Smrdí" to tu elfmi...

Medzitým v Koloseu: Solistax vstúpil do arény, stále napumpovaný adrenalínom z rozhovoru s goblinom. Keď začul rev publika goblina vypustil z hlavy a s vervou sa pustil do boja. Bol to ten najrýchlejší zápas aký odohral. Goblinovu výzvu samozrejme ignoroval a zápas vyhral. A teraz musel byť v strehu… 

Keď sa rozbehol preč z burácajúcej arény, pri východe na neho už čakali gorily onoho goblinského snoba, ktorý ho predtým navštívil v šatni. Boli na neho pripravení a v značnej presile.

Keď sa prebral, bol na kolenách, v okovách niekde v tmavej podzemnej cele. Garak v jeho hlave zahrešil v démonickom jazyku. Solistax chvíľu počúval to hrobové ticho, ktoré prerušoval len zvuk kvapkajúcej vody. Svojim spektrálnym zrakom sa pokúšal preskúmať celú budovu. Okrem jeho cely tu boli dve ďalšie a stôl, na ktorom boli remene na pripútanie a vedľa na vozíku ležali nejaké zvláštne, podomácky vyrobené nástroje. Zrazu začul kroky, tlmený buchot a potom lomoz ťažkých dvier. Niekoho šmarili do vedľajšej cely a zatresli za nim dvere. Rozpoznal, že ho priviedli goblinove gorily a okrem nich rozoznal aj inú, známu postavu. Pokúsil sa trochu narovnať a zdvihnúť hlavu, pri čom zalomozil reťazami.

Skupinka prechádzala okolo Solistaxovej cely a Sarnath si ho všimla. Aj gorily na neho upreli zrak a jeden z nich so slizkým a zákerným úsmevom na tvári, poznamenal, "máš tu kolegu, Sarnath."
Lovkyňa s opovrhnutím pozrela na Solistaxa, nedala na sebe nič poznať. "Toho nepoznám, nejaký rádový plebs," a zvrtla sa na päte.
Gorily aj lovkyňa z pivníc vyšli von a opäť nastalo ticho. V celách… nie v Soliho hlave.
Spoznala ťa…
Ja viem…
Pomôže nám?
Musíme dúfať.

Zatiaľ vo Wyverňom chvoste: Naša skupinka sedela okolo svojho obvyklého stolu. Trollovia vyzerali nadmieru spokojní so svojimi výhrami v aréne a všetci oddychovali po výdatnej večeri. Teda skoro všetci. Sanchi na nich upierala zamračený pohľad, pri čom jej noha nervózne skákala, keď na nich nečakane vychrlila, "začíname tu strácať čas!"
Valdyr sa okamžite vystrel a zbystril pozornosť, Rap len uprel zvedavý pohľad na Sanchi a trollovia nesúhlasne krútili hlavami, "tie dnešné arény rozhodne neboli strata času," ozval sa Fin, pri čom láskyplne pohladil svoj mešec so zlatkami.
Sanchi si vzdychla a vyzerala, že každú chvíľu vyskočí od stola a začne svoj zvyčajný nepokojný pochod sem a tam. Keby neboli v spoločnosti, určite by to urobila. Valdyr si odkašľal, "Sanchi má pravdu, nejaké informácie už máme a mali by sme začať plánovať čo urobíme ďalej a byť pripravení na to, kam toto všetko povedie."
Nálada pri stole zvážnela aj na strane trollov a chvíľu nikto nič nevravel, bolo počuť iba Sanchino rytmické mykanie nohou.
"Nechcem to brať na ľahkú váhu, ani podceňovať, čo vravíte," vážne prehovoril po chvíli Zilfim, " ale na to, aby sme niečo rozumné naplánovali, by sme sa mali asi vyspať. Aj tak toho už dnes večer veľa nevyriešime." Pri stole sa ozvalo súhlasné mrmlanie, iba Sanchi namiesto reakcie uprela zamyslený a nepokojný pohľad na Fima.
"Dobre," ozval sa Valdyr, "ale zajtra sa o tom už naozaj pozhovárame."
Zdalo sa, že všetci pri stole chápu vážnosť situácie. Postupne sa všetci pobrali spať, okrem Sanchi, ktorá ešte dlho potom premýšľala pri stole.

Niekde v goblinskej štvrti: Opäť sa ozval zvuk otvárajúcich dverí. Tentokrát potichu vošla dolu Sarnath. Odomkla si a prešmykla sa k Solistaxovi do cely, "čo tu, do pekla, robíš?" zavrčala na neho potichu cez zuby a zbežne si ho prezrela, či nie je zranený.
Solistax sa namiesto odpovede spýtal, "máš kľúče aj od mojich pút?"
"Nemôžem ťa odtiaľto pustiť!" Odpovedala mu nahnevane.
"Nájdi v meste červenovlasú elfku menom Sanchi a povedz jej, kde som," rýchlo jej hovoril Soli. Sarnath prikývla.
"Odomknem ti putá, ale musíš tu ostať," ďalej vrčala do jeho ucha, pri čom spomínané putá odomykala, "čakaj!".
 Ani sa nenazdal, už za sebou zamykala jeho celu a potichu ako mačka sa vyšmykla zase hore, preč z podzemia.

Na druhý deň ráno, vo Wyverňom chvoste: Všetci sedeli pri svojom stole po dobrých raňajkách. Trollovia ako obvykle bojovali s "opicou", čo ich ale samozrejme neodradilo od toho, dať si jedného "vyprošťováka".
Družina preberala čo sa v posledných dňoch dozvedeli a aké ďalšie kroky by bolo rozumné podniknúť, keď v tom do hostinca vošla blonďavá lovkyňa démonov a keď sa krátko rozhliadla, okamžite zamierila k našej skupinke.
"Ty si Sanchi?"
"Záleží od toho, kto sa pýta," odpovedala Sanchi upodozrievavo. Lovkyňa sa zamračila a bez vyzvania si prisadla ku stolu.
"Som Sarnath a posiela ma Solistax. Chcel aby som ťa našla, dostal sa do problémov."
"Pff, je to elf, takže ma to vlastne asi nezaujíma," povedal po krátkej pauze Fim a ďalej sa venoval svojmu pivu, "asi si to aj tak zaslúžil." Obe elfky na neho znechutene pozreli a Sanchi si odfrkla.
"Čo chceš povedať tým do problémov?" vložil sa do konverzácie Rap, aby rýchlo zmenil tému späť. Lovkyňa si celú skupinku zmerala pohľadom a chvíľu uvažovala nakoľko im vlastne môže veriť.
"Môžem s tebou hovoriť súkromne?" spýtala sa elfky a s nechuťou v tvári trhla hlavou smerom k trollom.
Sanchi chvíľu váhala, ale nakoniec sa postavila a obe elfky podišli bokom od skupinky. Keď boli dostatočne ďaleko od ostatných, Sarnath rýchlo spustila v elfštine, čo sa stalo po včerajšom finálnom zápase na turnaji a o tom, ako Solistaxa odvliekli goblinove gorily a že mu ide o život.
"Je rozumné o tom hovoriť pred nimi?" spýtala sa Sarnath, pri čom opäť mykla hlavou smerom ku trom trollom. Sanchi sa zamyslene obzrela na partiu sediacu pri stole a pri tom v myšlienkach na zlomok sekundy zablúdila ku tomu ich kasínu. Všimla si, že ich Rapshider pozoruje a asi sa snaží aj počúvať.
"Ách," povzdychla si, "ale áno," pokračovala s nevôľou, " dá sa na nich spoľahnúť, keď treba a bez pomoci ostatných z toho Soliho aj tak asi nedostaneme."
Sarnath na ňu chvíľku len hľadela, ale nakoniec povedala, "dobre," zvrtla sa a vrátila sa ku stolu.
Tu opäť v rýchlosti spustila, "Solistax sa pri zápasoch v aréne sprotivil miestnej goblinskej mafii. Ich šéf, ktorý je známy iba ako Šéf, ho drží v podzemnom žalári pod jedným z domov v goblinskej štvrti."
"Jak toto všetko vieš?" skočil jej do reči Zilfim.
Sarnath na neho len chladne pozrela, "mám s ním isté obchody. Takže by som bola rada, keby sa nikto nedozvedel, že tieto informácie máte odo mňa."
"Pod koberčekom v chatrči nájdete padacie dvere, ktorými sa dostanete ku Solimu. Za tými dverami je nastražená pasca s alarmom, ktorú najprv musíte," pokračovala dôrazne, "deaktivovať pomocou páčky pri stole, inak sa Šéf dozvie, že tam niekto je."
"...né goblinské technológie mi..." zahundral Zen'leth do korbelu s pivom.
"Šéf aj jeho orkské gorily," pokračovala lovkyňa nezaujato, "budú dnes večer preč, takže pravdepodobne budete mať voľnú cestu."
Na chvíľu sa pri stole rozhostilo úplné ticho, pokým sa neozval Fim.
"Hodili by sa nám nejaké záruky. Jak máme veriť, že nie si nejaká podrazáčka a naozaj ťa poslal Solistax?" Než mu Sarnath odpovedala, premerala si ho znechuteným pohľadom a mykla plecom.
"Predvčerom som vás videla v Zlomenom Kle s Abrahamovičom. Zavolajte si na pomoc jeho a spýtajte sa ho na Šéfa."
"Toto meno mi nič nehovorí," povedal Valdyr a spýtavo sa pozrel na zbytok skupiny.
"Koho?" vyhŕkol Zen'leth a lovkyňa sa na neho okamžite zamračila.
"Ten ryšavý elf, ktorý s vami včera sedel v Zlomenom kle," odpovedala Sarnath, pri čom na nej bolo vidieť, že jej už dochádza trpezlivosť.
"No vynikajúco, takže ho máme zase hľadať?" Predniesol Zilfin a schoval si tvár do dlaní. Ostatní na to nijak nereagovali, ale bolo na nich patrné, že to cítia rovnako.
"Aké nebezpečenstvo Solimu u goblina hrozí?" spýtala sa po chvíľke Sanchi.
"Ak sa mu nepodvolí, alebo ak neuzavrú nejakú dohodu, tak... Mučenie a poprava," odpovedala Sarnath stroho. Sanchi sa zamračila.
"Tak mu teda pôjdeme pomôcť," povedala rozhodne.
"Chrmm, a musíme?" spýtal sa lenivo Fim. Rap s Valdyrom si pobavene odfrkli a Valdyr aj pokrútil hlavou.
"Áno,musíme," odpovedala Sanchi a schladila ho pohľadom.
"Zase robota," zamumlal si Zilfim pod nos a pritom si odpil zo svojho krígľu.
"Ja furt ale neviem, čo z toho vlastne budeme mať," povedal podráždene Fin.
"U goblinov toho môžete nájsť podstatne viac, než len nepohodlných lovcov démonov," predniesla lovkyňa démonov a veľavravne na Fina pozrela. Obom trollým bratom sa rozžiarili oči.
"Konečne hovoríme rovnakou rečou," povedal nadšene Fim a jeho mladší brat horlivo prikyvoval.
Sarnath sa zdvihla od stola, pri čom dôrazne zamumlala, "nájdite Abrahamoviča a nezabudnite deaktivovať alarm." Zvrtla sa na päte a už jej nebolo.

"Tiež nám mohla povedať, kde by sme toho ryšavca našli," posťažoval sa Fim, keď skupina stála uprostred Orgrimmarského námestia.
"Nejaké nápady?" spýtala sa Sanchi ostatných.
"Banka?" skúsil to Zen'leth.
"Alebo prístav. Má tam loď," poznamenal Valdyr.
"Spomínam si, že naposledy sme ho videli v Zlomenom kle," zamyslel sa na chvíľu Rapshider.
"Možno chodí po obchodoch a nakupuje zásoby," povedala Sanchi.
"Nebude lepšie sa rozdeliť a potom zase zísť?" navrhol Fim.
"To je dobrý nápad. Valdyr so Zenom môžu zájsť do banky a do Zlomeného klu. Fin a Fim pôjdu do prístavu a ja s Rapom obídeme obchody," rozhodla Sanchi. "Kde sa zídeme?"
"O hodinu pri výveske, tu na námestí?" Navrhol Zen'leth.
"Dobre, tak o hodinu."

Skupinka sa rozdelila a trollí bratia vyrazili voľným tempom k mólu, kam nedávno priplávali na čiernej lodi ryšavého elfa, ktorá sa tu stále priviazaná pohupovala. Obaja druidi si ju okamžite všimli, ale aj tak sa najprv šli popýtať tých niekoľko osôb, ktoré tu pracovali. Až postarší ork menom Brosh Lowsnarl im prezradil, že Abrahamovič je na svojej lodi, pretože sa večer chystá vyplávať. Bratom sa vyhliadka na ďalšie stretnutie s elfom síce veľmi nepozdávala, ale po hodnej chvíli postávania na móle sa nakoniec rozhodli, že im nič iné neostáva.
Prípravy na lodi boli v plnom prúde. Jeden člen posádky pomocou mágie presúval debny a sudy do podpalubia, zatiaľ čo ďalší dvaja členovia sa venovali delám. Ryšavý elf sa v prednej časti lode bavil s orčičou, ktorá, ako sa zdalo, bola jeho zástupca. Keď sa trollovia dostali na palubu, tak k nim Abrahamovič, po krátkej chvíľke, zamieril.
"Nie som rád, že zrovna vás vidím, ale ste tu. Takže čo chcete?" zavolal na nich elf, ešte než k nim došiel.
"Tak my tiež nie sme zrovna nadšení, že sme ťa museli hľadať," odpovedal zahorklo Fim.
"Vy ste ma hľadali? Priamo mňa?" spýtal sa elf so zdvihnutým obočím.
"Hľadáme ryšavého ušatého elfa menom Abrahamovič," odpovedal s úsmevom Zilfin, "myslím, že na viac ako polovicu toho opisu sedíš."
Abrahamovič sa len sarkasticky usmial, pozrel sa na ich uši a s tichým zabručaním pokýval hlavou. Po chvíli ticha schoval ruky za chrbát a krátko sa opýtal, "kto vás poslal?"
"Nejaká blond lovkyňa démonov, menom..." Fim sa poškriabal na hlave a snažil sa rozpomenúť si, "Saaa... niečo."
"Sarnath," pripomenul Fin a šťuchol do staršieho brata.
"No, tak nejak," prikývol Fim, "chcela aby sme ťa priviedli späť do mesta."
Abrahamovič sa zamyslel, premeral si trollých bratov, poškrabal sa vo fúzoch a na brade a dlho nič nehovoril.
"Sarnath síce poznám, ale nie až tak dobre. A vzhľadom na to, že viem pre koho pracuje, sa mi s vami veľmi ísť nechce."
"To je najskôr ten dôvod, prečo ideme za tebou," povedal mladší z trollov a jeho brat okamžite nadviazal, "máme s ním menší problém a podľa tej elfky budeme potrebovať tvoju pomoc."
Elf si oboch trollov premeral pohľadom, ale nakoniec prikývol a ruky dal opäť pozdĺž tela.
"Síce večer vyplávam, ale aspoň zistím, o čo vlastne ide. Pôjdeme na obed? Poznám sa s majiteľom Zlomeného klu."
"Nerád to hovorím, ale musím súhlasiť, toto bez piva nedám," vyhlásil Fin.
"Choďte predo mnou," zamrmlal znechutene Abrahamovič. Trollovia sa zvrtli a bez slov zamierili späť do Orgrimmaru.

Zen, Rap, Sanchi a Valdyr sa už zišli na stanovenom mieste a čakali spolu na trollých bratov, ktorí mali značné meškanie. Prvý, kto si prichádzajúcich trollov všimla bola Sanchi. Keď sa za nimi z davu vynoril aj hľadaný elf, všetkým tak trochu odľahlo.
"Nemám z toho radosť, ale našli sme ho," prehodil Fim hneď potom, ako prišli k ostatným.
"Robíte, akoby to bolo niečo zlé," povedal okamžite ryšavec. Fim si len nahlas odfrkol.
"Oni si na teba zvyknú," konštatovala zamračená Sanchi.
"Ale ja na nich nie," odvrkol elf. Sanchi len pretočila očami a niečo si potichu zamrmlala.
"V každom prípade, ešte sme sa ani poriadne nepozdravili, zatiaľ sme si  len vymenili zopár nezdvorilostí," pokračoval Abrahamovič v snahe dostať sa k veci, ale od skupinky sa mu dostalo iba hrobové ticho.
"Dobre, žarty bokom," povedal a dlho si povzdychol, než pokračoval, " hľadali ste ma." Pri čom po všetkých prešiel pohľadom.
"Potrebujeme pomôcť s jednou vecou, ale asi by sme to mali prebrať v súkromí," zareagovala Sanchi.
"Ako som už navrhol tvojim kamarátom, tak by sme mohli zájsť na obed do Zlomeného klu," povedal Abrahamovič. Sanchi mykla plecom a súhlasne prikývla.
Keď skupinka vošla do taverny, elf zamieril k orkovi za výčapom a začal s ním potichu hovoriť. Po krátkom rozhovore barman vytiahol z kapsy zástery kľúč a s kývnutím mu ho podal. Abrahamovič dal ostatným len znamenie a vybral sa niekam dozadu. Ostatných návštevníkov pri tom úplne ignoroval. Elf ich doviedol do malého bohato zdobeného salóniku s veľkým stolom a usadil sa na jeho čele. Sanchi sa posadila na druhý koniec stolu, priamo oproti elfa a pozorne ho sledovala. Ako poslední sa pridali trollovia, ktorí už stihli nechať načapovať aj krígeľ piva.
"Obed nám o chvíľu prinesú, takže môžeme začať," povedal ryšavý elf s očakávaním v hlase, keď sa všetci posadili. Sanchi sa najprv rozhliadlia po ostatných, ale keď videla, že všetci mlčia a uhýbajú pohľadom, začala vysvetľovať.
"Jeden náš kamarát sa dostal do trochu nepríjemnej situácie, z ktorej by sme ho radi dostali a vraj nám s tým môžeš pomôcť."
"A čo za to?" spýtal sa bez mihnutia oka Abrahamovič a Sanchi prevrátila očami.
"Sarnath nám povedala, že cestou môžeme natrafiť aj na nejaké poklady. Goblinský šéf toho vraj schováva viac ako len nepohodlné osoby," odpovedala pomaly, pri čom mykla plecom.
"Goblinský šéf?" zopakoval prekvapene elf. "Akože TEN Šéf? Hlava miestneho goblinieho gangu? Ten, pre ktorého Sarnath pracuje?" Všetci pri stole spozorneli a Sanchi mu netrpezlivo odpovedala, "áno."
Abrahamovič sa zoširoka usmial, " tak v tom prípade vám pomôžem zadarmo," povedal nadšene. Ostatní sa zatvárili prekvapene a nechápavo, len Zen'lethovi, ktorý si zrovna odpíjal z krígľu, zabehlo a začal sa dusiť.
"Prečo?" spýtal sa upodozrievavo Valdyr.
"Trochu sa poznáme. Je to smrad, nebude mi vadiť, trochu mu uškodiť." Odpovedal elf teraz už bez úsmevu a oprel sa o stoličku.
"Máte spolu nejaké nevybavené účty?" spýtala sa Sanchi.
"Nevybavené účty? To nie. My spolu celkom vychádzame, ale nemám ho rád a nesúhlasím s jeho hrubými metódami."
Sanchi si začala potichu, popod nos niečo v elfštine mrmlať, na čo sa Rapshider rozrehotal. Ostatní nerozumeli, iba Abrahamovič zachytil zopár thalassianských nadávok.
"Nestačí ti banda trollov? Musíš sa namočiť aj do tohto?" spýtal sa s úškrnom Fim.
"Preferujem spoločnosť elfov," odsekla mu Sanchi a spražila ho pohľadom.
"Ehm, ďakujem," povedal Abrahamovič po krátkom tichu.
"Nebuď vtieravý," zasyčal jedovite troll smerom na Abrahamoviča, na čo sa niektorí pri stole uchechtli.
"Tak aký je teda plán?" spýtala sa elfka s vážnou tvárou.
"Však plán je jasný. Sarnath nám povedala, kde Solistaxa nájdeme," odpovedal Rapshider.
"Ale musíme počkať až do noci, aby boli všetci preč," dodal Zen'leth. Zilfim sa náhle zdvihol od stola a vyrazil ku dverám so slovami, "Na toto sa musím dobre najesť." Než ale ku dverám stihol prísť, tak sa samé otvorili a dnu vošiel majiteľ taverny s veľkým tanierom plným jedla. Fim sa znovu spokojne posadil. Všetci sa potom v tichosti najedli, čakali do večera a každý si dlhú chvíľu skracoval po svojom. Sanchi s Valdyrom sa rozhodli obhliadnuť si goblinskú štvrť, zatiaľ čo trollovia popíjali a Rap s Abrom hrali karty.
"Ste si istý, že je to správny dom?" spýtal sa Abra, keď sa skupinka po zotmení vydala do goblinskej štvrte, v ktorej bol až podozrivý kľud.
"Určite," odpovedal Valdyr, "ten dom vzadu ako jediný zodpovedá popisu tej lovkyne."
"A ako to spravíme? Proste tam nabehneme a bude?" Spýtal sa Zen'leth s nádejou v hlase.
"Je nás dohromady sedem, to by si určite nikto nevšimol," prehodil sarkasticky Abra. "Vy zostanete ukrytí, ja pôjdem prvý a zistím ako to tam vo vnútri vyzerá. Keď vám dám znamenie, tak za mnou po jednom vyrazíte. Súhlas?" Jediná, kto chcela niečo navrhnúť bola Sanchi, ale ryšavý elf sa vytratil bez toho, aby počkal na odpoveď.
Pri chatrčiach sa mihla čierna silueta a pred dverami sa ozvalo slabé cinkanie pakľúčov, tie sa po krátkej chvíľke otvorili a silueta zmizla vo vnútri domu. Po chvíľke čakania sa dvere znovu otvorili.
"Myslíte, že máme ísť za ním?" Spýtal sa Fin. Sanchi len pokrčila ramenami a vyrazila smerom k chatrči. Rapshider šiel hneď za ňou a po ňom aj všetci ostatní.

Chatrč bola malá a veľmi striedmo zariadená. Uprostred bol väčší červený a ufúľaný koberec, napravo od dverí stál veľký zelený a viditeľne opotrebovaný gauč, priamo oproti dverám stál veľký stôl, na ktorom sa povaľovalo niekoľko vecí, kúsok naľavo od stola stála stredne veľká truhlica, s veľkým zámkom, vedľa ktorej sa tiež váľali nejaké haraburdy a napravo od stola bol menší zelený koberček, pod ktorým boli nedbalo ukryté padacie dvere.

"Povedal som po jednom," prehodil nevrlo Abrahamovič smerom k trollom, keď už boli všetci vo vnútri.
"Teraz hlavne musíme nájsť tú páčku, o ktorej nám povedala Sarnath," rýchlo pripomenula Sanchi.
"Mala by byť niekde za stolom," reagoval Valdyr.
Ryšavý elf len prikývol a odišiel ku stolu. Páčku nešlo prehliadnuť.
"Mám," oznámil Abra ostatným a páčku potiahol. Po zvučnom cvaknutí sa spod podlahy ozvala krátka séria buchnutí a ďalších cvaknutí. Ostatní sa zatiaľ obzerali po zbytku miestnosti. Zilfim prišiel ku stolu, kde Abra začal prehľadávať neporiadok.
"Čo si našiel?" spýtal sa troll.
"Rôzne zvitky, ale všetky sú napísané v nejakej hatlanine."
"To je druidština," podráždene opravil elfa Fim a začal všetky zvitky zhrabovať do batohu. Abra len pokrčil ramenami a vzal zo stola pár zlatých mincí a drahokamov.
"Prestaňte sa pri tom stole motať a poďte sem. Máme tie dvere!" Zvolal rázne Rapshider.
Dvojica sa presunula k ostatným do stredu miestnosti, kde Valdyr stál s kobercom v ruke nad odhalenými padacími dvierkami.
"Výborne, ideme dovnútra," povedal Zilfim a začal padacie dvierka otvárať.
"Počkaj, počkaj" zastavila ho Sanchi," musíme postupovať opatrne, nevieme čo tam je."
"Ja by som to otvoril, hodil by som tam elfa a uvidíme," flegmaticky odpovedal troll, akoby to bola úplná samozrejmosť a urobil pri tom pohyb rukou smerom k Abrovi a uprel na neho pohľad.
Sanchi mykla plecom a tiež uprela pohľad na elfa, "dohodli sme sa, že pôjdeš prvý," povedala Abrahamovičovi.
Elf len pokrčil ramenami, niečo si potichu zamrmlal, zišiel do padacích dvierok a zmizol v tme. Sanchi sa po pár okamihoch vydala za ním.

Hneď pod dvierkami bolo drevené schodisko, ktoré viedlo hlbšie pod zem a na jeho konci bola krátka nahrubo vytesaná chodba, spolovice osvetlená fakľami. Chodba viedla do nejakej malej miestnosti. Sanchi si najprv myslela, že elf zašiel až tam, ale potom si všimla, že ju z tmy pozorujú zelené oči.
"Tu to smrdí ako u niekoho na lodi," posťažoval sa Fim, len čo zišiel, v tesnom závese za Sanchi, dole po schodoch. Ako odpoveď z chodby vyletel malý kamienok a trafil ho do hlavy.
"Tak už dosť!" Povedala rázne Sanchi a bolo vidieť, že sa na nich mračí. Abra vyšiel z tieňa a zamieril k elfke.
"Teraz už, prosím, buďte potichu," zašepkal, keď sa pripojili zvyšní trollovia, "niekto tu je."
Mávol na ostatných, aby ho nasledovali a vyrazil k dvom dreveným podperám, ktoré tvorili improvizovaný priechod a oddeľovali chodbu od ďalšej miestnosti.
"Ale tá lovkyňa hovorila, že tu nikto nebude," potichu zamrmlal Fin a pridal sa k ostatným. Keď sa všetci započúvali, tak z druhej miestnosti začuli bujarý orkský rozhovor.

"... ale nakoniec sa ukázalo, že v ruke nič nemá a celú dobu bluffoval."
"S nimi je lepšie nehrať, len problémy sú z toho."
"Jasné, ale teraz to boli ich problémy so mnou!" A na to sa ozval hurónsky rehot.

"Sú tam dvaja orkovia," opisoval šepotom Abra, keď nazrel za roh. "Sedia pri stole a popíjajú, za nimi sú dvere. Je tam tma, nič tam nevidím."
"To nie je tak zlé. Nás je viac," odpovedal mu tiež šepotom Zen. Medzitým sa k ostatným pridal aj Rap.
"Čo ti tak dlho trvalo a kde je Valdyr?" Spýtala sa ho šepotom Sanchi.
"Ostal hore. Vraj bude dávať pozor, či sa niekto nevracia," pokrčil ramenami Rap.
"V každom prípade tam nepôjdeme len tak, chcem sa vyhnúť súboju," šepkal Abra.
"Veď sú tak hluční, že si nás ani nevšimnú," protirečil mu Zen.
"Schováte sa tu za roh a ja ich nalákam," pokračoval elf so svojim plánom a po chvíľke ticha nakoniec všetci súhlasili. Abrahamovič tak vošiel do stredu miestnosti a počkal si na vhodný moment, keď obaja orkovia zrovna chvíľu mlčali.
"Zdravím, trochu som sa stratil, neviete kadiaľ sa ide k aukčnému domu?"
Keď to Sanchi počula, plesla si rukou po čele a pokrútila hlavou, Rapshider sa potichu uchechtol.

Obaja orkovia na elfa prekvapene pozreli a chvíľu trvalo, kým im došlo, že sa tam asi len tak nestratil. Keď sa prebrali zo šoku, tak vzali svoje zbrane a rozbehli sa proti elfskému vlamačovi. Abra spod plášťa vytiahol dýku a hodil ju po jednom orkovi. Ten sa zapotácal a zo zasiahnutej nohy sa mu začala rinúť krv. Druhý ork medzitým dobehol k svojmu cieľu a zahnal sa po ňom obojručným mečom. Abra uhol až na poslednú chvíľu a s posmešným, "vedľa," sa rozbehol späť do chodby. Obaja orkovia bežali v tesnom závese za elfom, ale len čo prebehli priechodom, tak prvý z nich dostal po hlave ratiskom kopije jedného z trollov. Druhý prepadol cez svojho kolegu a zvalil sa na zem, kde ho stretol rovnaký osud. Rap s Finom orkov rýchlo zviazali, zatiaľ čo Abra si vytiahol svoju dýku a obviazal orkovi zranenú nohu.

"To bude poriadny problém, keď na to prídu," skonštatovala Sanchi s pohľadom upreným na orkov.
"Mali by sme si pohnúť," pripomenul Fim a vzal orkovi z opasku zväzok kľúčov. Vo vedľajšej miestnosti trollov okamžite zaujala veľká kôpka zlatiek a rôznych iných drahocenností a malá truhlička. Fin a Zen'leth sa k nej okamžite vrhli a začali si plniť vrecká, ale Fim sa predsa len odtrhol a spolu so Sanchi opatrne vošli do ďalšej miestnosti, ktorá bola od tejto oddelená ťažkými dverami. Boli tu tri cely a nejaký divný stôl s koženými popruhmi a vedľa neho menší stolček, na ktorom boli rôzne nástroje. Dve cely boli zatvorené, jedna prázdna. Fim sa prišuchtal k nim, kde začal zisťovať kto tam je. Sanchi sa k nemu okamžite pridala, vytrhla mu kľúče z ruky a obe odomkla. V jednej našli mračiaceho sa Solistaxa opretého o stenu. Všade po jeho cele sa válali drevené úlomky niečoho, čo kedysi bolo stoličkou. Samotný lovec mal na sebe iba niekoľko škrabancov a podliatin. Na podlahe druhej cely ležal troll ktorý na tom bol podstatne horšie. Bol v bezvedomí, všade po tele mal veľa ešte stále krvácajúcich rán a vyzeral, že ho len pred chvíľou niekto zmlátil.
"Ako na tom si?" chladne sa spýtala Sanchi Solistaxa, keď vyšiel von z cely.
"Nič mi nie je, ten vedľa je na tom podstatne horšie," zavrčal lovec.
"Všimli sme si," ozval sa Fim, ktorý raneného trolla prehliadal, "prežije to, ale musíme ho odtiaľto dostať. Nechcem ho liečiť tu."
"Vezmite ho spolu so Zenom, nenecháme ho tu," povedala elfka a šla do predošlej miestnosti, kde videla ako sa nad kôpkou zlata dohadovali Zen'leth s Abrom.
"Ten zámok je goblinský mechanizmus. Neviem si s tým poradiť," zasyčal nahnevane Abrahamovič.
"Takže to neotvoríš?" spýtal sa sklamane troll a elf len pokrútil hlavou.
"Pohnite si, odchádzame," zavelila Sanchi.
"Vezmeme ju so sebou," rozhodol Abra a neúspešne sa pokúsil truhlicu zdvihnúť.
"Ja ju vezmem," povedal mu pobavene Zen a elfa odstrčil, "ešte ťa to zlomí." Troll ťažkú truhlicu zdvihol a hodil ju s úškrnom Zilfinovi do náručia," heeeej," zafunel Fin a pod ťarchou truhlice zavrávoral. Zen'leth sa uchechtol, pomohol mu ju vytiahnuť pohodlne na rameno a podišiel k Zilfimovi, aby mu pomohol s raneným trollom a vydali sa k východu. Rap už s úškrnom čakal pri drevených schodoch.
"Takže ťa v najbližšej dobe nikto neporazí?" spýtal sa provokačne Solistaxa, aby mu pripomenul jeho hrdinské reči z arény. Solistax sa na Rapa iba zlostne pozrel a aj cez jeho bandáž na očiach bolo vidieť, ako mu v nich zahorela zelená žiara, no namiesto odpovede na neho iba zavrčal. Rytier smrti sa o to viac začal smiať.

"Ste v poriadku? Počul som dole nejaký rachot a mal som trochu obavy," povedal Valdyr, keď Sanchi ako prvá liezla z padacích dvierok.
"Nič čo by sme nezvládli," povedala zamračená elfka, "teraz musíme hlavne vypadnúť."
"Do Trhliny Tieňov*, tam vás hľadať nebudú," povedal Abra.
"Myslíš tam, kde sa schádzajú černokňažníci? To je výborný nápad," povedala sarkasticky elfka.
"Ale presne preto vás tam hľadať nebudú," zavrčal elf a vykukol z dverí von, kde bola hlboká noc a stále rovnako podozrivé ticho.
"Odprevadím vás tam, ale potom sa už budeme musieť rozlúčiť."
"Nerád to hovorím, ale asi naozaj na výber nemáme," povedal skleslo, ale nástojčivo Fim. Sanchi sa ešte viac zamračila, ale nepovedala nič. Všetci sa z chatrče postupne vydali von za Abrahamovičom, až kým Sanchi a Rap neostali poslední.
"Na obchodníka sa v týchto veciach vyzná až podozrivo dobre," zamrmlala potichu elfka. Rap jej len potichu prikývol, chytil ju za ruku a vyviedol z chatrče.

(inšpirované DnD sedením - úprava Sanchi, Abrahamovič)

* Trhlina tieňov - Cleft of Shadow