5. Tieňová vojna

"Brániť Lordaeron... rodný domov skazeného, prekliateho princa Arthasa"! Že som sa na toto nechala nahovoriť..." Rozhorčovala sa Sanchielle Duskseeker a pri tom prudko rozhadzovala rukami. "Phfrr..." odfrkol si Valdyr Thunderhorn, od kopýt až po krk, celý v ťažkej tmavej plátovej zbroji s tabardom Thunderbluffu na vrchu.

"Ako keby sme mali na výber. Pozri sa na to takto. Bojujeme na strane Hordy, za seba, na teritóriu, ktoré nám patrí. Ani mne osobne sa celý tento konflikt nepáči! Akoby posledné udalosti nestačili, tak nemám z celého tohto územia dobrý pocit ani za bežných okolností, a to ani len na povrchu..." letmo obrátil zrak k stropu jaskyne.
"Ehm!" Ozvalo sa hneď vedľa, od tmavovlasého orka v ľahšej zbroji, stojaceho blízko pri taurenovi.
"Myslím, že nie je príliš bezpečné viesť tu teraz takéto debaty, Valdyr."
Tauren prikývol Draenorskému urastenému orkovi, pričom zľahka pozdvihol bojové kladivo a opäť ho spustil hlavicou na zem, na znak súhlasu.
"Máš pravdu Gorrashar. Treba dávať pozor na to pred kým a o čom sa tu spoločne zhovárame... steny majú uši. A v Tirisfale to platí snáď trojnásobne." Dodal Valdyr s pohľadom upretým smerom k početnému zvyšku ostatných členov družiny, ktorí sa nachádzali pár desiatok metrov na opačnom konci rozľahlej, vysokej podzemnej jaskyne, ktorú osvetľovali za pomoci obyčajných fakieľ, ale aj menších magických ohnísk a svetelných arkánových orbov, ktoré v blízkosti vydávali mierne kvílivý zvuk, sprevádzaný chaotickými spleťami rôznofarebných škál modrej a fialovej.
"Tri stovky vybraných bojovníkov rôzneho zamerania, medzi nami posledné zvyšky taurenov z bojovej jednotky Warbrave." Povzdychol si zamyslene sám pre seba, pri spomienkach na kruté boje, ktoré sa odohrávali v Highmountains. "Broken Isles. Do teraz mi zo spomienky na tieto prekliate ostrovy stoja všetky chlpy na tele."
"Žiadny strach, ak ich nepočujeme my dvaja," pričom vysoký rytier smrti uprel svoj ľadovo modrý zrak na Sanchi, "tak nemôžu počuť ani oni nás." Obrátil zrak opäť pred seba, na Valdyra.
Rapshider, rytier smrti obrnený v temnomodrej plátovej zbroji, vybíjanej chladnými runami po jej vonkajších okrajoch, sa po dlhom mlčaní zapojil do rozhovoru. Viditeľný z neho bol iba jeho mŕtvolne bledý krk, hlava a bezfarebné biele vlasy, ktoré mu spadali akurát po ramená. Všetkým bolo pri tom jasné, na ktorú prednosť elfov poukazuje.
"Vedľa je hluk a už tu nikto nevydrží nečinne čakať. A nie všetci sú zrovna nadšení tým, čo nás po uplynulých dvoch dňoch, ešte čaká...." Dodala Sanchi so založenými rukami hneď vedľa rytiera smrti a mračila sa tak, že sa jej medzi obočím vytvorila malá vráska.
"Viac ma znepokojuje zanietenie veliteľky Ushi Eyegouge a celkovo ďalších členov Hordy. Je to pre mňa až na zamyslenie." Po krátkej pauze Valdyr sklonil hlavu smerom do zeme, pričom sa zhlboka nadýchol. "Chápem vášeň pre boj, všetci však vieme z akých dôvodov sa chystáme nasadiť naše krky v tejto vojne, ktorú sme nezmyselne vyprovokovali genocídou nočných elfov." Zdvihol hlavu opäť nahor a pozrel sa do očí každému vo svojom úzkom kruhu. "Žiaľ, o cti tu teda nikto z nás nemôže hovoriť."
Gorrashar sa oprel o chladnú skalnú stenu jaskyne, pričom sťažka vydýchol z pľúc horúci vzduch pomedzi mohutné zažltnuté kly.
"Vojna je zlo, čo sa stalo neodvrátime... Sylvanas pôsobí pomstychtivo, až bezcitne. Nikto poriadne nerozumieme jej dôvodom. A toto napätie medzi frakciami už žiadna strana dlhšie nevydrží. Svet je hore nohami a vo vojne nie je vždy miesto pre česť." Priestorom sa začalo ozývať mierne nepokojné poklepkávanie kopyta. "Musíme sa rozhodnúť. Buď Aliancia, alebo my. Pre obe strany tu nikdy nebude trvalý mier a dostatok miesta." Dokončil svoju myšlienku Gorrashar, pričom sa s Valdyrom na seba pozreli.
"Oko za oko a všetci budeme slepí... to sme teda vyhrali." Sklamane zakončil tauren. "Skús to vysvetliť Aliancii...." Zareagoval Gorrashar s miernym úsmevom, pri ktorom sa viacerí zamysleli.
"Stále mi v hlave vŕtajú otázky... kam ďalej nás to povedie?" Pri týchto slovách mu kopyto prudko narazilo na kameň, ktorý preletel o pár metrov ďalej do steny, pričom sa hlučne rozbil na viacero menších kúskov.
"Tak vážneho a bez vtipov som ho ešte nezažila." Pomyslela si zamračená Sanchielle...

V podzemných priestoroch jaskyne, sa všetky orby naraz rozžiarili na strieborno. Okamžite pri tom magické svetlo preniklo do každého tmavého rohu. Všetci si vzájomne vymenili vážne pohľady. "Dočkali sme sa." Vydal zo seba Gorrashar, s jemným úškrnom na tvári, pričom sa zvrtol na nohách smerom k davu. Valdyr vzal svoju ťažkú plátovú prilbu do dlaní, založil si ju v jednej ruke pod pazuchu a pomaly sa pri tom s totemom pripevneným na chrbte postavil. Tak spoločne vykročili smerom do veľkého priestoru jaskyne, kde sa takto niekoľkokrát za posledný deň už zhromaždili, aby sa oboznámili s potrebnými pokynmi.
"Synovia Nezzlioka." Vydal zo seba kráčajúc Valdyr, pričom im kývol rohatou hlavou na pozdrav a zároveň voľnú ruku priložil v päsť na svoju hruď v kyryse. Niekoľko metrov od nich šli trollí bratia, ktorí tiež vošli do väčšej časti jaskyne z menšej vedľajšej chodby, spoločne so skupinou ďalších druidov a šamanov rôznych rás Hordy. Sanchi im rovnako zamávala na pozdrav. "Fin, Fim, konečne." Povedala Sanchielle smerom k dvom trollom a pri tom sa usmiala a kývla hlavou. "Nenechali by sme ťa s taurenom zapísať sa do histórie bez nás." Vydal zo seba Zilfin, nižší z bratov, na hlave s hustou tmavomodrou hrivou upravenou do tradičného trollského číra. Na sebe mal ľahkú koženú zbroj, zdobenú kosťami a kostenými ostňami. Cez rameno mu visela maľovaná maska z lebky v zlovestnom úškrne s dvomi klami, podozrivo pripomínajúce tie orkské. Striedavo menil očný kontakt zo Sanchi na Valdyra. "Niekto tu na vás dvoch musí dohliadnuť." Doplnil svojho mladšieho brata s úškrnom Zilfim, vyšší troll s kratšími zelenými vlasmi, odetý v prírodnej koži, na ktorej mal zelenými stuhami obviazané hrubé vrstvy stromovej, vyrezávanej kôry, dokonale tvarovanej tak, aby sedeli okolo jeho ramien.
Magické orby sa vo vzduchu v túto chvíľu rozžiarili ešte jasnejšie, čo znamenalo, že vo veľkej miestnosti sa už nachádzali všetci. "Dávajte na seba navzájom pozor. Nech pri vás stojí matka zem, priatelia." Valdyr sa naposledy mierne uklonil a potom si nasadil svoju prilbu s priezorom, cez ktorý mu takmer nebolo vidieť do očí. "Lok-tar!" Odpovedal Gorrashar so širokou sekerou zdvihnutou vysoko nad hlavou. Davom sa ozývalo hlučné mumlanie, keďže si väčšina bojovníkov vzájomne vymieňali zdvorilostné aj bojové frázy. Skupinka sa medzi sebou v krátkosti rozlúčila. Valdyr sa spolu s Gorrasharom pretláčal davom, napred, k svojím druhom, taurenom z jednotky Warbrave, ktorí majú tvoriť prvú, ťažko odenú, obrannú líniu celého ich oddielu. Gorrashar sa s ním presunul k ich druhej línií, ktorá má za úlohu agresívne útočiť pomedzi obrancov a zároveň im tak kryť chrbát. Trollí bratia sa zaradili naspať k šamanom a druidom na koniec davu a Sanchi zostala s Rapshiderom na svojom mieste. Vymenili si dlhý pohľad, ale nikto nič nevravel. Obom bolo jasné na čo ten druhý myslí. Upreli zrak dopredu na orkskú veliteľku a napäto počúvali. Sanchi stískala pery tak, až jej z nich ostala len tenká čiarka.
Orby prestali oslepujúco žiariť, v najvyššom bode miestnosti pred všetkých predstúpila veliteľka Usha Eyeguogue, celá v plátovej zbroji s ostňami v červených a bielych farbách. V ľavej ruke držala pred sebou krásny masívny štít s maľovaným tradičným symbolom Hordy v jeho strede. V pravej ruke dva metre dlhá jednoručná kopija a za opaskom krátka sekera-bradatica, typická pre orka. Nemala nasadenú prilbu, takže jej bolo dobre vidieť dlhé tmavé vlasy zapletené do mnohých drobných vrkočov. Veliteľka Usha trikrát hlučne udrela tupým koncom kopije o skalu tak, že vo veľkom priestore nastalo ticho a všetci ju sústredene sledovali.
"Nastal čas, Aliancia v tomto momente v prevažnom počte útočí na dobre pripravený Lordaeron. Žiadny strach, ako dobre viete, všetko je to súčasťou nášho taktického plánu. Veliteľ Rokhan spolu so svojimi najlepšími tieňovými lovcami práve čistia cestu medzi našou skrýšou a bojovým poľom pred Lordaeronom. Ich úlohou je zabezpečiť, aby sa žiadny Alianční zvedi nedozvedeli nič, čo sa dozvedieť nemajú. Vieme, že sa snažia snoriť po celom Tirisfale a niečo tušia, vedia, že majú očakávať neočakávané. Máme informácie, že okrem pozemných zvedov natrafili naši tieňoví lovci aj na okrídlené hliadky na hypogrifoch."
Usha sa rozhliadla po svojej armáde, zhlboka sa nadýchla s úsmevom od ucha k uchu. " So zvedmi si nebudeme musieť robiť starosti, naši lovci sa o nich postarali tak, aby im žiadny neunikol a tak, aby žiadny z nich nestihol chýbať skôr, než by po nich mohol niekto z SI-7 pátrať. To však neznamená, že si môžeme robiť čo chceme a pokojne si napochodujeme z našej pozície rovno na bojové pole pred hlavné mesto."
Spoza veliteľky sa vynorila postava Nightbornského elfa. "O to, aby bola naša misia úspešná a nikto sa o našom presune nedozvedel, sa so svojimi ľuďmi postará Hlavný Telemancer Oculleth." Pri tomto mene sa v dave ozval prekvapený šum. O jeho prítomnosti doteraz nikto nevedel...
Telemancer si ako zvyčajne nedal príliš času na obšírne a zložité vysvetľovanie. Namiesto toho priamo všetkým verejne vysvetlil svoj plán o tajnom presune, ktorý podľa jeho neskromného názoru nie je možné zachytiť vizuálne a ani za pomoci vynaliezavej aliančnej mágie.
"Jediný vchod a zároveň východ z týchto jaskýň je chránený arkanickou mágiou, ktorá je podporovaná magickými artefaktmi Suramaru. Tie živia bariéru, ktorá nikoho nepustí dnu ani von, vrátane zvukov či známok samotnej mágie. Toto všetko sme skonštruovali tak, aby tu nebola žiadna možnosť nášho odhalenia zo strany Aliancie. Za krátko sa postaráme o to, aby sme Vás všetkých bezpečne teleportovali na dohodnuté miesto, odkiaľ sa všetci presuniete, už po vlastných, k miestu boja. Naši mágovia budú s Vami, aby udržovali bariéru, cez ktorú Vás nie je možné spozorovať voľným okom, ani za pomoci mágie. Upozorňujem Vás, že sa nikto nesmie oddeliť od skupiny tak, aby vyšiel z vnútorného kruhu, ktorý bude označený samotným kúzlom."
Vo veľkej miestnosti sa už okolo celého zhromaždeného davu rozostavili Nightbornskí mágovia. Arkánové orby rozmiestnené po celej jaskyni sa odrazu začali zbiehať, pričom každý z nich levitoval priamo nad jedným z teleportačných mágov. Veliteľka Usha si čosi povedala s Ocullethom a obaja, s pohľadom upretým na toho druhého, navzájom prikývli.
"Pripravte sa na presun!" Vydal zo seba Tellemancer, pričom všetci jeho mágovia začali spoločne odriekať prípravu na veľké teleportačné zaklínadlo. Orby nad nimi začali vydávať zvuky praskajúcej mágie, pripomínajúcej nočné hrmenie na oblohe. Telemancer Occuleth sa k ním pridal, pričom mu okamžite začali oči silno žiariť modrým svetlom. Pery sa mu pomaly pohybovali, zovreté prepletené prsty oboch rúk začal od seba pomaly vzďaľovať, pričom mu medzi rukami preskakovali malé svetelné blesky. Pod nohami všetkých kúzliacich mágov sa objavili magické kruhy s runami, ktoré žiarili jasným bielomodrým svetlom. Všetci do jedného spoločne napodobňovali Occuletha, ktorý ako jediný stál mimo kruh celého davu.
Mágovia pomaly rozpínali dlane smerom od seba a pri najväčšom rozpätí začali reagovať ich orby. Tie sa rozdelili na tri menšie magické gule, ktoré začali okamžite synchronizovane krúžiť okolo ich vlastnej osi.
Valdyrovi sa pri tom zrýchlil tep a neprirodzene naježili všetky chlpy na tele. Nervózne pri tom pomaly pohupoval chvostom zo strany na stranu. "Matka zem, stoj pri nás."
Jaskyňa teraz bola už celá presvetlená magickým tokom, ktorý prechádzal od jedného mága k ďalšiemu po celom obvode. Nad celým davom sa pomaly začala zhmotňovať fialová vypuklá bariéra, ktorá sa nad všetkými spojila v jeden celok. Tellemancer Occuleth odetý v najsilnejšom toku mágie prudko pozdvihol obe ruky nahor, až nimi jemne tleskol.
Nohy odrazu stratili pôdu pod nohami, končatiny prudko zdvihlo nahor a žalúdok s nimi. Všade bolo jasné čiernomodré svetlo, ktoré chaoticky žiarilo, akoby sa snažilo prepletať jedno cez druhé. Všetko sprevádzali nadprirodzené pocity absolútnej ľahkosti, akoby to trvalo večnosť a chvíľu zároveň.
Všetko sa zase po chvíli obrátilo, svetlá sa zmenili na jasnú zelenú a oslepujúce denné svetlo bilo do očí. Kopytá narazili opäť na zem a celé telo naraz zachvátila gravitácia. Valdyrom prudko šklblo, klesol na pravé koleno, aby sa udržal na nohách. So zatvorenými očami sa snažil rozdýchať. Pomaly roztváral oči, ktoré si nedokázali hneď zvyknúť na oslepujúce denné svetlo po približne dvoch dňoch strávených v prítmí jaskýň Tirisfalu.
Postupne sa všetci do pár minút pozviechali, niektorí dokonca zvracali alebo prekonávali závraty. Nad všetkými sa pritom celú dobu od dokončenia teleportácie týčil fialovoružový arkánový štít.
"Všetci sa dajte dokopy, zaujmite formácie na pochod a čakajte na ďalšie pokyny!" Pohotovo zavelila veliteľka Usha. Zdalo sa, že celá jednotka je v podobnej pozícií, v akej všetci stáli pripravení v jaskyni. To bol predsa účel toho, prečo mali stáť v bojovej formácií už tam, pred presunom, pomyslel si sám pre seba Valdyr. S výhľadom z prvého radu videl ako k Ushi pomaly prichádza Veliteľ Rokhan v sprievode svojich elitných lovcov hláv.
Vymenili si medzi sebou poklony. Rokhan začal prvý, s úsmevom takmer od ucha k uchu.
"Teší ma, že Vás sem Telemancer Oculleth dokázal bezpečne teleportovať, ako bolo prisľúbené. Celá táto oblasť je vyčistená od zvedov, treba však dávať pozor na nepriateľské letky a mágov, ktorí by Vašu prítomnosť mohli vycítiť."
Usha Eyegouge prestúpila z nohy na nohu s pohľadom upretým na mágov, ktorí udržovali magickú bariéru nad jednotkou."Potešenie je na našej strane, Rokhan. Vedeli sme, že Vaše schopnosti nám zabezpečia nepozorovanú cestu."
Do konverzácie medzi nimi sa pridal aj Telemancer Occulleth.
"Táto magická bariéra nás chráni pred zrakom, mágiou, aj pred zvukmi, ktoré by nás mohli prezradiť. Nikto nás teda nemôže vidieť ani počuť." Rokhan prikývol na znak, že tomu rozumie.
"Svoju úlohu som tu splnil, zostanú tu s vami teleportační aj bojoví mágovia, ako Vám bolo sľúbené." Jedným dychom dodal Ocullet. "Ďakujeme za Vaše služby Telemancer Ocullet. Odkážte Vašej pani, Arcanistke Thalyssre, našu nesmiernu vďaku a pozdravy." Zdvorilo sa uklonila veliteľka, po ktorej toto gesto zopakoval aj Rokhan.
"Všade navôkol sa rozliehajú husté lesy Lordaeronu, naša jednotka uprostred malej lúky. Medzi nami a bojovým poľom, na ktorom už prebieha bitka je len tento menší kopec pred nami..." Zamýšľal sa Valdyr, pričom sa obzerá všade vôkol seba.
Telemancer Ocullet sa rýchlo a krátko rozlúčil, poprial všetkým veľa šťastia v nastávajúcom boji a so svojimi štyrmi najbližšími mágmi sa spoločne teleportovali kamsi preč. Rokhan ešte chvíľu debatoval s Ushou, po čom sa so svojou menšou skupinou bojovníkov pobrali mimo magickej bubliny, až sa stratili medzi stromami na okraji lúky. Veliteľka Usha sa pomalým krokom priblížila k prvému radu bojovej jednotky, zastavila a zhlboka sa nadýchla.
"Všetci sa pripravte na pochod! Veliteľ Rokhan nás so svojimi tieňovými lovcami budú sprevádzať po celý čas nášho presunu. Pamätajte na pravidlá! Vždy čakáte na povel! Bez povelu sa nikto z Vás nebude hrnúť vpred a taktiež bez povelu nikdy neustupujeme! Alianciu prekvapíme a rozdrvíme! ZA HORDU!" Vykríkla veliteľka Usha Eyegouge so zdvihnutou bojovou kopijou smerom vpred, pričom zbrane pozdvihli po jej príklade všetci ostatní a davom sa ozvala odpoveď

 "ZA HORDU!"

Usha sa usmiala od ucha k uchu a zavelila "Pochodooom v chod!" Aby bol jej povel na otvorenom priestranstve pod bariérou dostatočne počuť, všetci ho po nej takmer jednohlassne zopakovali "POCHODOM V CHOD!"
"A máme to tu..." povzdychol si pre seba Valdyr, pričom cítil ako sa mu vzrušením adrenalín pomaly začal liať do žíl.
Celý dav vykročil na spoločný pochod lesom s vysokými korunami pod rúškom magickej bariéry. V prednom rade taureni z oddielu Warbrave v ťažkej plátovej zbroji, za nimi v širokom zástupe orkovia a trollovia, bojovníci s dlhými bodno-sečnými zbraňami. V zadnom voji nasledovali bojoví mágovia, lukostrelci, zopár rytierov smrti a medzi tým všetkým skupinka šamanov a druidov. Takto sa v tichosti všetci presúvali hustým lesom zhruba dvadsať minúť, až kým sa pred nimi nevynoril obzor Lordaeronu.

"BOOOOM šííííííííu prásk"

"Zastaviť, stáť!" Zaznel prenikavý hlas veliteľky, pričom oddiely zopakovali jej povel a zastavili pochod na dohľad od mesta pod útokom. Všetci zostali stáť v nemom úžase. Lordaeron bol zo severnej strany úplne celý obkľúčený pod tvrdým útokom Aliancie. Bolo tam nespočetne veľa vojsk v mnohých líniách, radoch a rôznych oddieloch. Ako modré more, ktoré si pomalým tempom tlačí cestu k mestu. Branci chrlili záplavu šípov a kúzel z vysokých mestských hradieb na útočníkov.

"BOOOM šíííííu práásk!"

Znovu zaznel výstrel z obliehacích veží, ktoré takto nepravidelne ostreľovali hradby.
"Všetci budete ticho čakať kým nedostanete iný povel!" Vychrlila zo seba spoza celej družiny veliteľka Eyegouge.
Situácia vôbec nevyzerala dobre. Aliancia mala príliš veľké počty, podarilo sa im získať väčšinu priestoru bojového poľa pred Lordaeronom, navyše postup ich vojsk podporovalo niekoľko spomínaných vysokých mohutných pohyblivých veží, ktoré na hradby chrlili ohnivé gule z trebuchetov, podporované delostreľbou z nižších poschodí. Mesto bolo za hradbami miestami v plameňoch, tu a tam z neho stúpal hustý dym.
"Je vidieť, že hlavné opevnenie už dostalo zabrať, svoj najlepší čas má za sebou. Na bojisku pod bránami je chaos, pomaly sa tam sťahujú obrancovia mesta. S týmto všetkým sa počítalo, alebo skutočne prehrávame...? Je možné, že by tento náš malý oddiel mohol spôsobiť až taký zvrat, aby sme situáciu otočili v náš celkový prospech? To znie celkom neuveriteľne..." Pomyslel si v duchu Valdyr pri pohľade na dianie pred sebou.
"BOOOM šííííu prásk!"
Jedna z obliehacích veží sa už dostala príliš blízko k hradbám, pešiaci sa každou chvíľou intenzívnejšie tlačili na múry, z ktorých branci neúnavne púšťali jeden šíp za druhým. Vzduchom to lietalo na všetky strany.
Prvá obliehajúca veža sa dostala na pár metrov od vrcholu hradieb. Z takej tesnej blízkosti ich už trebuchet či delá nedokázali účinne ničiť, všetku palebnú silu vrhali za ne, rovno do mesta. Bolo len otázkou času, kedy sa z pohyblivej veže vysunie most, po ktorom sa vojaci začnú hrnúť na hradby.
"Pozrite sa!" Ozval sa ktosi z davu, ukazujúc na obliehaciu vežu, ktorá bola už len pár metrov od cieľa. Akási silueta postavy preskočila z hradieb Lordaeronu priamo na vrchol nepriateľskej veže, kde nastúpení vojaci už čakali v domnienke, že to oni ako prví skočia cez priestor.
Dvaja nešťastníci zleteli z veže dole. O chvíľu na to sa veža zastavila v pohybe a celé jej horné poschodie explodovalo. Prepadlo sa o poschodie nižšie, až sa veža začala do seba celá rútiť.
"WUUUOOAH!" Skríklo opäť niekoľko ľudí v dave spoza Valdyra. Z rútiacej veže sa šíril fialový opar, z ktorého vyšla vrieskajúca Banshee.
Prudko sa vrhla strmhlav nadol medzi záplavu pešiakov Aliancie. Zrútenú vežu pomaly začali pohlcovať plamene a aj z okolia jej podstavy sa šíril hustý fialový dym, po ktorom pešiaci padali. Línie, ktoré stáli za nimi, pomaly ustupovali o pár krokov vzad.
"Kto to mohol byť?" Pýtal sa ktosi v dave. Fialový opar zmizol, Banshee sa znovu zhmotnila v siluetu postavy.
"To musí byť Sylvanas! " Skríkol neznámy elfský mág s červeno-zlatou róbou vo farbách Silvermoonu. Mohla to byť Sylvanas, pretože chvíľu na to ako sa silueta postavy otočila smerom k Lordaeronu, spoza hradieb a úkrytov sa začali valiť orkovia, trollovia aj taureni, ktorí sa s vysokou vlajkou Hordy odhodlane rozbehli priamo do preľaknutého radu Aliancie.
Na chvíľu to vyzeralo akoby Horda pre zmenu obrátila kartu a drvila Alianciu, pretože sa ostatné veže prestali približovať k hradbám, pričom stáli na mieste a pokračovali v paľbe. Pešiaci museli mierne ustúpiť, aby spravili priestor v radoch a dokázali zbrzdiť rútiacu sa vlnu ťažších protivníkov Hordy valiacich sa z kopca.
"Pripravte sa! Čoskoro nastane naša chvíľa! " Kričala z plného hrdla veliteľka Usha Eyegouge.
Pohľad na bojisko bol o niečo lepší, stále to však nevyzeralo dobre. Výhodou našej skupiny bolo, že z tohto miesta bol dobrý výhľad takmer na celé bojisko. Mali výhľad na Aliančné ľavé krídlo, na ktoré by mali útočiť, na stred armády, v ktorom sa podľa všetkého držala časť ich velenia a aj ich vzdialené pravé krídlo, ku ktorému sa práve zvrtla polovica pozornosti.

"TRUUUUUUUOOOOOOOOOMMMM!"

Z opačnej strany zazneli rohy, pričom sa odrazu do pravého Aliančného krídla pustila armáda nemŕtvych, akoby pri tom použili podobnú taktiku maskovania, akú tejto skupine zabezpečil Telemancer Oculleth. Tento oddiel sa líšil tým, že všetci mali na sebe zbroje a róby v čiernych a tmavých farbách. Z tejto vzdialenosti teda pôsobili ako mračná, ktoré sa začali tlačiť na Aliančnú modrú.
"Situácia Hordy sa zlepšila, boj sa posunul na dvoch dôležitých častiach a ešte stále sme tu my." Prehovoril tauren po Valdyrovej ľavici.
"Hmmmmf." Odfúkol si Valdyr aj pár ďalších na tichý súhlas, pričom netrpezlivo sledovali vývoj celého diania.
Aliancii vznikol nový problém, s ktorým však počítali, pretože na voj nemŕtvych, ktorí sa do nich zahryzli z pravej strany, presunuli takmer polovicu svojich záloh, ktoré čakali na nejakú podobnú taktickú "zradu". Najväčší problém však tkvel v tom, že Horda momentálne tlačila svoj zverák v dvoch rôznych smeroch. Frontálny nebol až tak účinný, bol očakávaný a tam Horda narazila na silný odpor, ktorý však po pár minútach začal mierne poľavovať, pretože niekoľko radov za prvými líniami bolo donútených rozdeľovať svoju pozornosť medzi konflikt pred sebou a za sebou.
Nemŕtvi sa s ničím nebabrali a vytiahli svoje temné zbrane. Obliehacia veža, ktorá im bola najbližšie, vzplanula. Časť oblohy sa zatiahla a vzduch začal byť cítiť sírou, zatiaľ čo sa z oblohy začali rútiť žiarivé čierne masívne kamene sprevádzané žiarou jedovato zelenej farby.
"Infernalovia!" Z davu sa ozvali prekvapené výkriky... "To je predsa démonická mágia." Rýchlo sa rútili k zemi rovno do Aliančných záloh, ktoré sa snažili čo najrýchlejšie prísť na pomoc. Mágovia zareagovali pohotovo, pretože takmer každý z vyvolaných démonických Infernalov s hlukom narazili na ochranné magické bariéry, vďaka ktorým neprišli v momente nárazu o život desiatky vojakov. Jeden však na poslednú chvíľu prudko zmenil smer dopadu a zrútil sa rovno na ďalšiu z obliehacích veží, ktorá spolu s ním zavalila desiatky Aliančných pešiakov. V tejto časti bojiska nastal chaos. Infernalovia vstali z nehybného kameňa a začali plniť svoj účel.

Vytvorili akúsi "stenu", cez ktorú sa záloha vojska nemohla dostať k pravému krídlu, ktoré potrebovalo ich pomoc. Mágovia museli upriamiť svoju pozornosť na týchto démonických pekelných golemov, na ktorých obyčajné zbrane takmer neplatili.
Teraz nastala chvíľa pre Rytierov smrti, ktorí sa na nemŕtvych koňoch pustili cvalom rovno do davu, ktorému chýbala magická ochrana. Čierni jazdci smrti naraz zdvihli svoje temné runové zbrane a priestorom zapišťal neznesiteľný zvuk. Niekoľkým obrancom sa podlomili nohy, krv sa im začala valiť z nosa, z uší aj z očí, pritom sa ich fyzicky nikto ani nedotkol. Ďalší branci, pri pohľade na takto padlých, strácali morálku.
To nemŕtvym stačilo na to, aby mohli začať postupovať krok po kroku hlbšie smerom do srdca Aliančnej armády a bližšie k jej veleniu. Warloci sa na diaľku likvidovali s lukostrelcami a všetkým, čo ich ohrozovalo zo vzdialenosti. V tejto časti bojiska "čierne mračná" doslova pohlcovali život. Vzduchom si obe strany vymieňali žiarivé ohnivé aj temnozelené kúzla smrti.
Aliančným mágom sa darilo zmraziť Infernalov natoľko, aby prestali vyžarovať temnú auru a život požierajúci fel. Prišiel čas zálohy. Vďaka pohotovému zákroku mágov ich mohli takmer bez ohrozenia napadnúť všetci, ktorí sa doteraz pred nimi snažili skrz ich smrtonosnú žiaru brániť. Všetko to však stačilo na to, aby sa jednotke nemŕtvych podarilo prebiť niekoľko desiatok metrov od velenia Aliancie. Príkladné odpútanie pozornosti na správnych miestach.
Situácia pre Hordu začínala byť lepšia, v číslach však stále nejasná. Alianční mágovia sa dostali do priameho ohrozenia, pretože ich už takmer nemal kto brániť. Cez pešiakov sa k nim prebili na dosah rytieri smrti, ktorí ich rozptýlili natoľko, že sa im nedokázali brániť a zároveň sa sústrediť na zaklínadlá warlockov. Rozpútal sa boj o prežitie, všetko sa to zomlelo strašne rýchlo. Priestor v tejto časti bojiska doslova žiaril mágiou, padli takmer obe strany za cenu života všetkých mágov tohto krídla.
Záloha dorazila. Neskoro, no predsa, začali formovať ďalšiu líniu pred nemŕtvymi. Preživší rytieri smrti na koňoch znovu zdvihli zbrane, ozvalo sa nepríjemné praskanie a pískanie, no tentokrát nikto nepadol. Zálohe, ktorá prišla na pomoc, velil mohutný paladin, ktorý bol celý odetý v ťažkej plátovej zbroji, okrem prilby, namiesto ktorej mal na hlave žiarivo zlatú obruč. Pešiaci dostali novú nádej, ochranu svetlom pred zákernými útokmi rytierov smrti. Vojská sa do seba tvrdo pustili. Pomedzi štíty lietali zbrane, ktoré ich trieštili na nepoužiteľné kúsky. Warloci sa zamerali na pešiakov v okolí paladina, ktorého potrebovali dostať na kolená. Tých však výrazne ubudlo, pretože na nich neustále útočili lukostrelci.
Najvyšší z rytierov smrti so širokou orkskou dvojručnou sekerou zosadol z koňa, pričom si do ľavej ruky vzal z postroja bojové dvojručné ostnaté kladivo. Pretlačil sa do prvej línie a tam začal rozdávať mocné rany, po ktorých vojaci zostávali nehybne ležať na zemi. Šípy a oštepy sa od jeho čiernej masívnej zbroje odrážali. Vyzeralo to akoby v nej nemal žiadnu medzeru, cez ktorú by mohol nejaký hrot preniknúť.
Paladin tiež zosadol z koňa a pretlačil sa davom spolubojovníkov k rytierovi smrti. Stretli sa im pohľady. Okolo nich sa vytvoril ostatnými rešpektovaný malý priestor určený len pre nich dvoch.
Rytier smrti mal na hlave rohatú ťažkú prilbu a v očiach neprirodzenú červenú žiaru nezvyčajnú pre svoj druh. Bol o hlavu vyšší a v ramenách širší oproti paladinovi. Od ramien mu vo vetre volne vial hrubý čierny plášť. Paladin v rukách zvieral dvojručné hranaté kladivo, na opasku mu z ľavej strany visela hrubá zdobená kniha a od pása dole mu nohy zakrývala červená vlnená róba, pod ktorou mal končatiny chránené v oceľových plátoch. Rýchlo si pre seba šepol tichú modlitbu a vrhol sa do útoku ako prvý.
Rytier smrti stál ticho, bez jediného slova či zvuku. Takmer bez pohybu tela vykryl Paladinov prvý útok svojím rovnako ťažkým kladivom, ktoré mu nastavil do rany. Sila protiútoku prinútila paladina ustúpiť o krok vzad s kladivom spusteným hlavicou takmer dotýkajúcou sa zeme. Prechytil ho a zdvihol zbraň v oboch rukách do výšky svojej hlavy, pripravený na ďalší útok. Musel však prudko uskočiť o ďalší krok vzad, aby sa o chlp vyhol rýchlemu horizontálnemu útoku dvojručnej sekery rytiera smrti, ktorá ho ostrím škrabla po kyryse tesne pod srdcom a rozťala mu pri tom pozlátenú reťaz, na ktorej mal zavesenú svätú knihu svetla.
Len čo sa Paladin nadýchol, v momente mu široká bradatica prudko letela priamo na čelo. Tentoraz už Paladin vykryl útok hlavicou svojho ťažkého kladiva. Sila úderu bola tak mocná, až zo širokej sekery odrazilo spodnú časť bradatice, ktorá sa rozletela na niekoľko kúskov. Rohatý protivník tak prišiel o polovicu svojho ostria. Paladin pri tom zdvihnutým kladivom udrel Rytiera smrti vrcholom hlavice do brucha, pričom musel v momente zakloniť hlavu, aby sa vyhol rukoväti protivníkovej sekery, ktorou pri tomto útoku takmer dostal do zubov.
Bojovník svetla využil svoj pohyb na to, aby v ňom švihol kladivom vertikálne na rytiera smrti, ktorý sa prudko zvrtol a silnú ranu mierenú na hlavu dostal do obrneného ramena. Rytier smrti sa pri tej rane takmer otočil chrbtom prehnutý až do úrovne svojho pásu s prerazenými ramennými plátmi. Z tejto pozície sa však rýchlo spamätal a prudko sa zahnal bojovým kladivom na Paladina tak, že ho netrafil, pričom jeho ostnaté kladivo zastavila až zem.
Nepriateľ to využil, zdvihol kladivo vysoko nad hlavu a v rýchlosti ním udrel do rukoväte zbrane tak, až ju rytier smrti musel pustiť, inak by mu rozmliaždilo prsty. Bojovník svetla si pretočil a zdvihol kladivo v jednej ruke a švihol ním rovno na rohatú prilbu. Rytier smrti mu v tom útoku zabránil tak, že mu voľnou ľavou rukou chytil pravicu, ktorou Paladin viedol útok. Prekvapený spravil krok vzad s tým, že koniec rukoväte kladiva chytil aj druhou rukou, pripravený pretlačiť protivníka silou páky. Akonáhle zdvihol aj druhú ruku, aby chytil napriahnuté kladivo za hrušku, spoza chrbta rytiera smrti sa vynorila jeho druhá ruka, v ktorej mal zničenú širokú sekeru.
"Nie..." bola jediná rýchla myšlienka, ktorou stihol bojovník svetla zareagovať.
Dostal ňou silný úder rovno na ľavé rebrá, ruku nestihol včas stiahnuť naspať, aby sa ňou mohol brániť. Pred očami sa mu začervenalo, zuby zaťal od bolesti, pustil kladivo a pri tom si z reflexu chytil narazené rebrá ľavou rukou. Len čo sa na chvíľu spamätal, pred očami mal oceľovú rukavicu rytiera smrti, ktorou dostal priamo do líca, až ho pretočilo a zvalilo na bok tvárou k zemi. Vypľul pár krvavých zubov, pohľad mu zostal stáť na knihe, ktorá teraz ležala v prachu priamo pred ním. Rytier smrti pustil zničenú sekeru do prachu, pri tom sa zohol po ostnaté kladivo, ktoré mu pred chvíľou protivník vyrazil z ruky. Otrasený paladin sa za tú chvíľu stihol dať na štyri s kladivom opäť v ruke a sledoval ako rytier smrti chytá ťažkú zbraň do oboch rúk, dvíha ju do výšky, zakláňa za seba a celou silou útočí na paladina.
Rytiera smrti oslepila žiara svetla, paladin v polovičnom stoji, iba na kolenách, zablokoval jeho ranu žiarivou hlavicou kladiva, ktoré sa odrazu rozžhavilo svetlom tak, až to vyzeralo, že je celé horúce. Rytier smrti tlačil celým telom do svojej zbrane, aby paladina pretlačil. Ten chytil kladivo aj druhou rukou a so zaťatými zubami a svetlom v očiach sa postavil na jednu a po chvíli aj na druhú nohu. Len čo sa paladin postavil na obe nohy, pretlačil nepriateľovi zbraň od seba dostatočne na to, aby prišla zdrvujúca rana. Rytier smrti mu to napálil pravým kolenom rovno na narazené rebrá, ktoré mu pred chvíľou zasiahol. Paladin neschopný udržať zbraň v bolesti pustil kladivo, ktoré prestalo žiariť. Klesol na kolená a vtom mu lebku rozdrvil dopad ťažkého ostnatého kladiva.
Situácia sa pomaly začínala otáčať, velenie Aliancie sa rozhodlo uvolniť ďalšiu časť zálohy, aby ňou podporili obe utláčané strany.
"Teraz nastala naša chvíľa! Pripravte sa do boja, utvorte klinovú formáciu!" Zakričala Usha Eyegouge a všetci si rýchlo kontrolovali svoju zbroj aj zbrane.
"Pomalým krokom sa presunieme bližšie k boju, akonáhle zatrúbim na roh, mágovia deaktivujú bariéru, ktorá nás kryje pred zrakom nepriateľa. Krokom vpred!" Zaznel pokyn a všetci spoločne vykročili vpred smerom k bojisku. Každým krokom sa bojové pole približovalo a zväčšovalo, obzor a nadhľad sa strácal. Odrazu zaznel vojnový roh...

"TRUUUUUUUOOOOOOOOOMMMM!"

Predný rad stál pár desiatok metrov pred vojskami Aliancie oproti ich ľavému krídlu. Mágovia deaktivovali bariéru, ktorá ich chránila pred pohľadom, vonkajšou mágiou a neprepustila od nich žiadny zvuk.

"BUUUOOOOOM!" Zazneli na odpoveď Aliančné rohy na znak zmeny situácie.

Až v tejto chvíli si velenie Aliancie uvedomilo akú spravilo chybu. Toto je úder, ktorým chce Horda udrieť klinec po hlave. Vojská ľavého krídla sa v rýchlosti pokúsili preskupovať, nemali však dostatok času na to, aby to malo efekt.

"Lok'tar Ogaááár! ZA HORDUUUU! "

"TRUUUUUUUOOOOOOOOOMMMMM!"

Vzduchom preleteli prvé šípy za sprievodu strieborných arkánových striel. Taureni sa v klinovej formácií rozbehli prví, jeden vedľa druhého, rameno vedľa ramena, s prekrytými štítmi tvoriacimi jednu masívnu stenu, ktorou za rýchleho pochodu vrazili do ľavého krídla Aliancie. Do hromadného boja sa tak pridalo ďalších 300 čerstvých bojovníkov Hordy.
Mágovia aktivovali štíty, ktoré vydržali len pár sekúnd náporu príliš veľkého množstva Aliančných šípov, oštepov, mágie a streliva. Stačilo to však na to, aby sa väčšina jednotky zahryzla do nepriateľského vojska, ktoré im čiastočne poskytovalo ochranu voči strelným útokom.
Náraz bol tvrdý. Taureni v prvej línií, ťažkí a veľkí, bez problémov pred sebou tlačili narýchlo sformovanú nepriateľskú proti-formáciu. Druhý, lepšie ozbrojený, rad robil svoju prácu. Orkovia a trollovia s bojovými výkrikmi zbesilo sekali a bodali do každého, kto sa len na chvíľu odkryl alebo spadol. Likvidovali a dorážali protivníkov, ktorých prevalcovali klinovou formáciou.
Priestorom sa ozýval plač železa, hvízdanie šípov a nárazy kovu o kov. Zbrane sa zdvíhali a padali na trieštiace sa štíty, zbroj a svoje obete. Ťažký pach železitej krvi sa pri tom začínal všetkým tlačiť do nosa.
"Na ničom nezáleží, len na prítomnom okamihu." Opakoval si pre seba vystresovaný, adrenalínom napumpovaný Valdyr, ktorý krok za krokom s ostatnými, pomaly a opatrne, postupoval v línií dopredu a krčil sa pri tom za svojím masívnym štítom, do ktorého neustále vrážali nepriateľskými kopijami, oštepmi a dlhými sekerami.
Taureni sa už pretlačili cez tri rady Aliančného vojska, než narazili na odpor, pri ktorom sa museli znovu všetci zastaviť, spraviť krok vzad a sformovať svoju líniu. Padlo pri tom len zopár z nich.
"Šíííííík!" Zaznel povel od veliteľky.

"Šíííííík!" Zopakovali po nej všetci bojovníci v prvých troch líniách, aby povel počul každý jasne. Masívne taurenské štíty sa zarazili jeden do druhého, pričom pripomínali dračie šupiny.
"Pomalým krokom vpreéééd!" Zaznel povel, ktorý znovu všetci hromovým hlasom zopakovali a začali tlačiť rad útočníkov pred sebou.
Mágovia a strelci mali čo robiť. Z ľavej strany prichádzali šípy, útočné kúzla a guľky od trpaslíkov. Do vzduchu s kvílením vyletela ďalšia smršť šípov, ktorá sa nad nimi zastavila o arkánovú bariéru. Niekoľko šípom sa však podarilo prejsť skrz, pričom z druhej strany bariéry zazneli výkriky bolesti.
"Veliteľka Eyegouge, náš magický štít už nevydrží!" Vydal zo seba vystresovane jeden z Nightbornských mágov.

"Práve preto sa musíme pretlačiť hlbšie do bojiska, tam nás nemôžu ostreľovať. VPRÉÉÉD!" Zakričala svoju odpoveď veliteľka Usha.
V prednej línií bolo najhorúcejšie, chladné zbrane tu sekali z každého smeru, snažili sa dostať ponad alebo popod štíty do nepriateľov. Taureni tu proti sebe mali ľahších protivníkov, ktorých by však pre ich polovičnú váhu nemali podceniť.
Čosi v diaľke zapraskalo, pričom jedna zo vzdialených obliehacích veží v okamihu vzbĺkla magickým ohňom odspodu až po trebuchet. Ozvali sa prenikavé výkriky, celá jej posádka začala vyskakovať z horiaceho pekla von.
Pochod vpred sa zastavil, nedalo sa viac tlačiť, už nebolo kam. Aliancia sa dostala do zveráka, pričom boli ich jednotky natlačené na sebe v obkľúčení z troch strán smerom od Lordaeronu k pobrežiu. Medzi líniami bol zhruba meter a pol odstup, všetci boli na dosah jedine dlhými alebo jednoručnými kopijami.
"BUUUOOOOOM"
Aliančné velenie vydalo taktický rozkaz. Vyslali takmer všetky zvyšné zálohy. Našim smerom polovicu jazdy, ktorá k nám potrebuje rýchlo docválať. Na podporu svojím útočníkom, ktorí sa ocitli v pasci, aby na nás mohli zaútočiť od chrbta a uvoľniť tak náš "zverák".
Neskoro, nám teraz stačí jediné, a to držať svoju pozíciu tak, ako to robia nemŕtvi na opačnej strane bojiska, pretože predná línia Lordaeronu na čele s Varokom Saurfangom sa pomaly ale isto prebíjala k Aliančnému veleniu.
"BWWRAAAAUHM!" Ozval sa z plného hrdla bolesťou Valdyr, ktorý do štítu od Draneiského bojovníka dostal kladivom tak silnú ranu, až mu ho v mieste nárazu prebil skrz, zrovna tam, kde štít držal v plátovej rukavici. Ľavá ruka nesúca štít mu pri tom zmeravela, akoby mu ani nepatrila.
"WHOOOOAAARRRHH!" Vzápätí na to bleskovo zareagoval Gorrashar a vyskočil ponad Valdyrov štít s napriahnutou bojovou sekerou, ktorú s presnosťou zaťal draeneiovi priamo medzi trapéz a krk.
Sekera draeneiovi prešla hrubým plátovým krytom na ramene ako ostrý nôž plechovkou. Sekera preťala zbroj, aj draeneia, pričom sa mu zahryzla niekoľko desiatok centimetrov do živého. Ten sa v momente zvalil mŕtvy na zem.
Gorrashar sa rýchlo pokúšal uvoľniť sekeru uviaznutú v mŕtvom tele, no to už naňho mala namierené dlhá kopija, ktorá sa mu zabodla do pravého ramena. Zachránila ho len okamžitá reakcia taurena stojaceho pred ním vedľa Valdyra, ktorý po nej okamžite švihol sekerou a odrazil jej hrot z dlhej drevenej násady.
Gorrashar ustúpil, aby sa skryl za prvé dva rady, s dlhým hrotom kopije stále zabodnutým v krvácajúcom ramene. Valdyr si uvedomil, že s oslabenou rukou a obitým štítom už dlho nevydrží takéto agresívne útoky.
V diaľke postrehol ako sa na rytiera smrti Rapshidera, ktorý si ho v boji nevšímal, rúti urastený draenei v ťažkej plátovej zbroji. Napriahol kladivo na úder a v tom odkiaľsi presvišťal prekvapenému Rapshiderovi ponad plece šíp a zasiahol draeneia cez priezor v prilbe priamo do oka. Prevŕtal sa mu hlboko do mozgu a draenei padol mŕtvy k zemi. Z prilby mu trčal silvermoonsky šíp. "Sanchi..." pomyslel si v rýchlosti Valdyr.

Línie sa do seba znova pustili, zbrane začali lietať vzduchom sem a tam, Valdyr si musel štít pridržiavať obomi rukami, aby s ním bol schopný poriadne manévrovať, zdvihnúť ho, aby zablokoval útok vedúci na hlavu a rýchlo s ním zase klesnúť dole, aby mu kopijníci nenarobili z odhaleného brucha šalát.
Útočníkmi pred ním s praskaním prebehol reťazový blesk. Saurfangov hlavný útok sa k ním pomaly prebíjal. Smrť si tu po niekoľkých bojovníkov na každej strane prišla v takmer každej sekunde, bojovníci padali na všetkých stranách. Ranení, polomŕtvi aj mŕtvi.
Zrazu sa všetkým zježili chlpy, priestorom prešla mierna tlaková vlna, po ktorej na chvíľu všetci oslepli. Zo srdca Aliančného vojska sa k nebesám vznieslo ostré svetlo, ktoré pokrylo takmer celú Aliančnú armádu a pomaly pršalo z oblohy, ktorá sa vlnila v desiatkach odleskov žiarivo zlatého svetla. Všetok boj na chvíľu utíchol, nikto neveril vlastným očiam. 

 Aliancia dokázala vytvoriť akýsi obrovský ochranný štít, ktorý tvorilo samotné svetlo. Štít vychádzal z miesta, ku ktorému sa im takmer podarilo prebiť. Z miesta, v ktorom stálo pripravené velenie a ich obranné línie. Chvíľkami to vyzeralo akoby ranení Alianční vojaci prišli znovu k sile a vstávali na nohy, chopili sa zbraní a zaujali svoje miesta pri vlastných spolubojovníkoch.
Jazda zo zálohy sa práve dostala na svoje miesto, z ktorého teraz mohli podporiť ich obkľúčenú armádu. Nepriateľské jednotky, ešte stále chránené svetlom, hromadne spustili svoje bojové pokriky. Aliančná armáda so zdvihnutými zbraňami burácala. Horda chvíľu zostala od šoku ticho...

"BUUUOOOOOM!"
Zaznel bojový roh, pričom Horda rovnako pozdvihla svoje zbrane s bojovými pokrikmi a obe vojská sa dali do pohybu. Aliancia sa behom poslednej chvíle za pomoci svetla spamätala, preskupila sa na lepšie pozície a postavila do boja svetlom uzdravených ranených.
Došlo k ďalšiemu agresívnemu stretu medzi jazdou zálohy a našou bojovou jednotkou. Vyčerpaní taureni jazdcov už nedokázali odrážať. Aliančnej jazde sa darilo sem a tam preraziť líniu, ktorú sa teraz jednotka Warbrave snažila udržať. Došlo k najhoršiemu, línie sa začali trhať.
"Ústup krokoooom vzááád, vytvorte voľný rad! Z plného hrdla kričala veliteľka, ktorej slová opakovali všetci, ktorí len mohli. "Krokoooom vzááád, voľný rad!"
Polovica prednej línie už nestála na nohách, jazda cválala rovno cez nich. Spod kopýt plnokrvných bojových žrebcov sa prášilo, až takmer nebolo vidieť z ktorej strany sa valia ďalší. Zastavovala ich až mágia a šípy našej vlastnej podpory. Pri takýchto riskantných útokoch hrozilo, že smrteľnú ranu dostane niekto z vlastných. Tí šťastnejší z nás pomaly ustupovali krokom vzad, pričom sa chýbajúce miesta so štítmi snažili doplniť bojovníci z druhého a tretieho radu s dlhými zbraňami.
"Zastaviť, stáááť!" Vykríkla povel veliteľka.

"Zastaviť stáť!" Kričali bojovníci tak, aby ich bolo čo najlepšie počuť.
"Útok na kontakt!" Pri týchto slovách bola ďalšia vlna jazdy takmer na dosah, všetci stáli na pozíciách pripravení bojovať o svoj život. Jazda sa prevalila cez zvyšky prvej línie, nie však bez strát. Dokázali prevalcovať ďalšiu významnú časť línie Hordy za cenu značných strát vo vlastných radoch.
Valdyr bojoval o život po boku svojich zvyšných spolubojovníkov - taurenov, trollov a orkov. Dvaja mladí trollovia sa postavili z každej strany po jeho bokoch, akoby sa za neho snažili schovať a zároveň ho brániť s dlhými kopijami, s ktorými čakali na nepriateľa.
Jazdec smerujúci naňho sa zastavil o zvyšky jeho rozsekaného štítu, na ktorom ešte stále boli zničené bodáky. Kôň sa na ne nabodol, zotrvačnosť ho však ďalej tlačila do Valdyra, ktorého sila nárazu posunula takmer o meter a pol vzad, až sa skoro neudržal na nohách.
Narazeným zápästím v ľavej ruke mu prešla silná tupá bolesť, po ktorej si musel dať pár sekúnd pauzu. Kým sa stihol spamätať, trollovia ubodali jazdca na smrť, pričom sa na nich valila ďalšia jazda.
"BUUUOOOOOM!"
Vzdialene zazneli signalizačné rohy Hordy a čosi kvílilo vzduchom. Valdyr celý od konskej krvi zahodil zničený štít a chopil sa dlhej kopije, ktorá ležala v celku pri ňom na zemi. V zornom poli úzkeho priezoru prilbice mal len dvoch trollov, orka a pár taurenov bojujúcich s nepriateľmi.
"ŠŠŠŠŠŠíííííííííííuuuuuuuuuuuu whoooooom!"
Čosi zapískalo a dopadlo niekoľko desiatok metrov za jazdcov. Z ich smeru sa okamžite ozvali zúfalé výkriky na smrť vystrašených ľudí.
"ŠŠŠŠŠŠíííííííííííuu, šíííííuuuuuuuuuu WHOOOM!"
Ďalšia rana pristála pár metrov za Valdyrovým chrbtom, smerom k obranným múrom Lordaeronu, na čo sa prudko otočil...
"ŠŠŠíííííí whooom!"
Neveril vlastným očiam. "Je to možné ?" Pomyslel si neveriacky sám pre seba.
Priestorom sa pomaly šíril zelený jedovatý mrak. Taureni, orkovia, trollovia, elfovia aj ľudia.... všetci, ktorí stáli v epicentre tohto jedu sa nedokázali pohnúť, ba ani len stáť na nohách. Na zemi si v smrteľných kŕčoch držali tváre, ústa aj hrdlá. Niektorí zhodili prilby a zvracali, alebo sa dusili, či všetko naraz. 

Valdyrovi sa na okamih zastavila krv v žilách, prebehol mu mráz po chrbte.
"Nie! To nemôže byť... Ako pri Wrathgate..."
Len čo si v hlave dokončil rýchlu myšlienku, ktorá ho v mysli spojila s udalosťami v minulosti, otočil sa smerom k Aliančnému vojsku. Neskoro, niet úniku.
Barely s jedovatým plynom dopadli takmer na celé bojisko, pred nich aj za nich. Mračná jedovatého dymu zabíjali rovnako Aliančné vojsko, ako aj vojsko Hordy.
Jed ich pomaly obklopoval. Trollovia s ostatnými, ktorí ešte pred chvíľou stáli pred ním, sa rozbehli smerom k zvyšku ich armády, odkiaľ prišli, cez bojové pole smerom k lesu. Raneným nebolo pomoci, dusili sa na mieste, na ktorom padli.
Valdyr zatajil dych a rozbehol sa nasledovať spolubojovníkov do steny zeleného jedu, ktorý ich pomaly obklopoval z každej strany a plazil sa k nim.
Po pár sekundách behu sa Valdyr zatackal, prišlo mu nevoľno. Zadržanie dychu mu prinieslo iba niekoľko sekúnd k dobru.
"Pliaga účinkuje aj tak...!" Pomyslel si zhrozene.
O chvíľu natrafil na trollov, ktorí sa pred ním štvornožky plazili stále rovnakým smerom. Boli od neho len pár metrov, čo v tom hustom opare dovidel. Jeden z nich už hlučne zvracal tekutiny. Valdyr ich oboch chytil za ruky a kúsok ich ťahal za sebou, sám pri tom začal silno vykašliavať tekutiny, pľúca mu z čistého reflexu nasali do seba vzduch. Prudko nad sebou stratil kontrolu a zvalil sa na zem s pohľadom na telá vlastných priateľov aj nepriateľov.

Sanchi, ktorá bola ako lukostrelec ďalej od centra diania, uvidela ako jej priateľ tauren padá v hustom zelenom dyme na kolená. V zlomku sekundy sa rozbehla smerom k nemu, no rýchlym pohybom ju schmatol silný pár rúk. V tom opare jej začali slziť oči, štípal ju nos a rozkašlala sa. Uvedomila si, že to ju Rapshider, ktorý najrýchlejšie z nich rozpoznal nebezpečenstvo, nesie do bezpečia lesa, kam zelený opar nedosiahne. Utekali cez hlúčik druidov a šamanov, kde boli aj trollí bratia, ktorí sa snažili ešte z posledných síl pomôcť sebe a ostatným v blízkom okolí ich druidskou mágiou, avšak na to nebol čas. Jedy pôsobili prirýchlo. Rapshider, ktorý stále niesol Sanchi sa sústredil len na to, aby boli čo najrýchlejšie z dosahu jedovatých výparov a keď prechádzali popri trolloch, nevenoval im žiadnu pozornosť. Sanchi si ich všimla a natiahla sa, aby sa ich pokúsila stiahnuť s nimi. Nepodarilo sa jej však v tej rýchlosti chytiť ani jedného z nich. Akurát čo Zilfima, ktorý stál bližšie, silno udrela, čo stačilo k tomu, aby ho vyrušila. Ten precitol, prestal sa sústrediť na kúzlenie a nahlas skríkol, aby upozornil aj ostatných druidov a šamanov okolo, schmatol brata za rameno a rozbehli sa za Rapshiderom so Sanchi. Všetko sa to odohralo veľmi rýchlo, akoby to ani nebola pravda. Nanešťastie sa už stihli takmer všetci nadýchať pliagy.
Zelený dym sa šíril veľkou rýchlosťou, postupne zasiahol celé bojové pole. Ani mnohým lukostrelcom, či šamanom a druidom, ktorí boli na okraji, sa nepodarilo ujsť. Trollí bratia mierne zaostali, nestačili s dychom, obaja už silno kašľali. Rapshider so Sanchi dobehli na neďalekú čistinu, tam ju Rap zložil. Už začínal kašlať aj on, no ešte sa pozviechal a šiel trollím bratom naproti. Bolo vidno, že už tiež melie z posledného a s veľkým úsilím sa pokúša potlačiť kašeľ z otravy. Sanchi sa dusila, neprirodzene ju bolelo celé telo, padla na štyri a snažila sa pomedzi silné záchvaty kašľa aspoň trochu nadýchnuť, čo sa však zdalo úplne nemožné. V hneve, že nemôže dýchať, udierala päsťou do zeme. Periférne videla, ako sa obaja trollí bratia už len potácajú a rovnako sa dusia v silných záchvatoch. Zastavili, avšak stále neboli v úplne nezamorenej oblasti. Rapshider, ktorý už tiež nevládal dobehnúť naspäť k nim, sa zastavil, pretože aj jeho začal premáhať záchvat kašľa. Oprel sa rukou o strom a čelo si položil na ňu. Po chvíľke zatriasol hlavou akoby sa chcel prebrať, otočil sa smerom ku dusiacim sa trollom a otvoril ústa, aby na ich vykríkol. V tom momente však niečo ohlušujúco zapraskalo a celým bojovým poľom prebehla chladná modrá žiara. Ozval sa hluk kričiacich vojakov a zelené opary sa stiahli. Následne sa ozvala neznáma salva a zjavilo sa niekoľko fialových zábleskov a na chvíľu nastalo ticho. Sanchi v diaľke videla ako trollovia stále kašlú a lapajú po dychu, Rapshider sa už trochu spamätal a ohlásil ich. "Vy dvaja tam... Ste v poriadku?"
Ozvalo sa nejasné mrmlanie, no akoby ich to prinútilo pozbierať ešte posledné sily a tackavo sa pohli smerom k nemu. Keď k nemu prišli, oboch ich chytil za paže a ťahal, stále silno kašľajúc, smerom ku čistine. Obaja sa potkýnali o korene stromov. Keď dosiahli okraj čistiny, Rap ich jemne posotil smerom ku stredu, obaja sa zapotácali a žuchli do trávy. Kašľajúc lapali po dychu. Sanchi sa už medzitým posadila a oprela sa chrbátom o strom. Kašeľ už mierne ustupoval, no stále mala problém sa nadýchnuť, každý nádych a výdych ju bolel a pálil, akoby mala pľúca plné žiletiek a mala triašku. Rapshider ostal stáť a všetkých si ich prezeral. Chvíľami vyzeral, akoby ho striasalo a napínalo... Zilfin ležal na boku v tráve, čiastočne schúlený do embryonálnej polohy. Zilfim zas ležal na chrbáte natiahnutý v celej dĺžke svojho tela a zhlboka dýchal. Teda, vrámci možností. Fin vyzeral, že bude vracať. Keď si ich poobzeral, Rapsider opäť potriasol hlavou, kľakol si k Sanchi do trávy a ustarane na ňu pozrel. Sanchi si to všimla, no zachvátil ju ďalší záchvat kašľa, odvrátila tvár a ústa si prekryla lakťom pravej ruky a ľavú natiahla k nemu. Chytil ju. Jemne ho stisla, aby mu dala najavo, že je v poriadku.
Opäť sa obzrel po trolloch. Všetci do jedného boli otrasení tým, čo sa práve udialo a trvalo hodnú chvíľu, kým sa všetci spamätali a pozviechali.
Zilfim sa pomaly posadil. Na Zilfinovi bolo vidieť, že už dýcha pokojnejšie. Otvoril oči a pohľadom hľadal svojho brata, keď mu na ňom spočinul zrak, tiež sa posadil.
"Dobre, bro." Stále vyzeral, že bude vracať a mierne sa triasol, no ostal sedieť. Fim sa, po chvíli oddychu pomaly, s ťažkosťami, postavil, pozrel na brata a gestom ruky mu naznačil, aby sa postavil tiež. Obaja boli roztrasení a chveli sa kŕčmi z otravy. Všetkých, podchvíľami, premáhali záchvaty kašľa. Neďaleko postrehli pohyb a všetci tým smerom obrátili zrak. Z blízkych kríkov sa vypotácali troll, dvaja mag'har orkovia a tauren. Šamani a druidi, ktorí utekali z bojiska tesne pred nimi. Vyzerali hrozne. Zilfim obrátil zrak späť na brata, ustúpil na okraj čistiny a Zilfin, ktorý už pochopil, čo jeho brat chce urobiť, sa postavil na opačný koniec. Fim zdvihol obe ruky a Fin po ňom gesto opakoval. Bolo vidno, že sa trochu trasú, no nikto ani nemukol. Okolo oboch začali rašiť púčiky kvetov, ktoré neprirodzene rýchlo rástli a kvitli. Z trávy začali stúpať žiarivo-biele arkánové hviezdy a cez otvor v korune stromov nad ich hlavami, prenikol biely svit mesiaca, ktorý osvietil celú čistinu. Každému, kto sa v tomto kruhu nachádzal, odrazu začali z úst a nosa vychádzať zelené oblaky jedu, pri čom sa každému z nich neuveriteľne uľavilo. Celé to trvalo niekoľko minút a keď trollí bratia rituál obnovy dokončili, obaja sa zrútili na zem od vyčerpania. Sanchi aj Rapshider pribehli k nim a dotiahli ich do stredu čistiny. Jeden z orkov vytiahol mech s vodou a podal ho Sanchi. - "Daj im napiť." Sanchi ho poslúchla a priložila mech k ústam najprv jednému a potom druhému trollovi. Účinky vody sa dostavili okamžite. Obaja otvorili oči a posadili sa.
"Ďakujeme." Povedala Sanchi orkovi a podala mu jeho mech späť.

"Nie, to my ďakujeme." Odpovedal zamračený ork, priložil si päsť na hruď v geste vďaky a druhou rukou, ktorou držal mech urobil gesto k ostatným jeho spoločníkom, aby naznačil, že sú vďační za uzdravovacie kúzlo, ktoré práve naši trollí bratia vykonali. Zilfim, aj Zilfin im obaja prikývli a skupinka neznámych sa pobrala smerom späť k bojisku.
Na čistinke zavládlo akési ťaživé ticho, všetci sa na seba navzájom striedavo pozerali, s viditeľnými obavami v očiach. Keď sa obzreli po okolí, videli v lese roztrúsených viacero postáv, v šere lesa však nevedeli ani rozoznať, či ide o Hordu, alebo o Alianciu. V danej situácii na tom ani nezáležalo. Pomaly začali precitať do reality. Prvý prehovoril Rapshider. "Čo to, do pekla, bolo?!"

Sanchi len neveriacky pokrútila hlavou, s očami dokorán, zahľadenými niekam neurčito pred seba. Trollovia mlčali, no boli zamračení a vyzerali hrozivo. Sanchi z ničoho nič vyskočila na rovné nohy, oči stále doširoka otvorené "Valdyr...!" zvolala.

Rapshider, ktorý sedel vedľa nej, ju znova chytil za ruku, zvrtol ju k sebe a s obavami na ňu pozrel. Pokrútil hlavou a potichu jej odpovedal. "On... padol...Videla si to."

Sanchi naňho zagánila, pokrútila hlavou, ústa opäť stiahla do úzkej čiarky a zamračená sa rozbehla smerom k bojisku. Odišla tak rýchlo, že ju nestihol zastaviť. Všetci traja sa teda postavili a pobrali sa za ňou. Boli však ostražití, nemohli vedieť, čo na nich dnes ešte čaká. Neďaleko okraja lesa Sanchi zvoľnila tempo. Zdalo sa, že pliaga zmizla, po zelenom dyme v okolí nebolo ani stopy. Opatrne sa blížila späť k bojovému poľu, srdce jej bilo ako nikdy pred tým, no nedala to na sebe znať. Rap aj trolovia ju dobehli, tiež boli ostražití. Na bojisku sa zdalo byť ticho, neprirodzené ticho. Keď vyšli spomedzi stromov, všetko zbadali v plnej "kráse". Všade okolo nich bolo obrovské množstvo nevládnych tiel. V prvom momente to vyzeralo, že neprežila jediná duša. Sanchi mala opäť oči dokorán, nič podobné pred tým snáď ani nevidela. Pohľadom rýchlo behala z jedného konca poľa na druhý. Neďaleko od nich zbadali hlúčik preživších šamanov a druidov, medzi nimi aj tí, z čistiny, ktorí kontrolovali padlé telá, či nenájdu niekoho, kto by ešte dýchal a komu by ešte ich liečiteľské sily mohli pomôcť. Z lesa sa vynárali ďalšie postavy, všetci, ktorí ešte vládali, okamžite zamierili pomáhať raneným. Sanchi sa vybrala smerom kde videla Valdyra naposledy. Rapshider aj trollovia ju stále nasledovali. Všetci traja na ňu hľadeli s obavami, jej tvrdohlavosť ich aj po takej dobe stále dokázala udiviť. Dokonca aj Rapshidera, pre ktorého by to za iných okolností bolo dokonca úsmevné.
Po celej zemi bola spúšť, všade kaluže krvi, rozbité brnenia, nevládne telá, polámané zbrane, šípy, kopije, štíty... a to všetko pokrýval ten zelený sajrajt. Keď dorazili zhruba na miesto, kde by sa mohol Valdyr nachádzať, začali prehľadávať telá. Sanchi behala od jedného k druhému v nádeji, že nájde priateľského taurena ešte dýchať. Pár bojovníkov ešte dýchalo, zavolali k nim ďalších liečiteľov a trollovia im ostali pomáhať. Sanchi pokračovala v hľadaní priateľa s Rapshiderom stále v pätách.

"Tu je! VALDYR!!" 

 Vrhla sa k nemu a pokúšala sa zistiť, či ešte žije. Jej výkrik postrehli aj trollí bratia a obratom k nim dorazili. Sanchi sa na kolenách skláňala nad taurenom. Rapshider si kľakol k nej, aby jej v prípade potreby bol nablízku a jemne jej položil ruku na chrbát. Prihovárala sa nehybnému taurenovi, jemne ho šťuchla a pokúšala sa mu nahmatať pulz. Všetko márne. Urastený tauren nejavil žiadne známky života...

(Valdyr, Sanchi)