6. Tieňová vojna - epilóg

 Niekoľko hodín po bojoch ostali všetci pomáhať so zranenými a so všetkým, čo bolo treba. Naša štvorica sa držala pokope, pokiaľ to šlo. Takmer celú dobu strávili mlčky, otrasení tým, čo sa stalo. Keď už ich pomoc nebola potrebná, zišli sa v hlúčiku na okraji, aby sa rozlúčili. Ku žiadnym veľkým slovám však neprišlo. 

 Toto bola jedna z tých situácii, kedy si všetci rozumeli aj bez slov. Podali si teda mlčky ruky a trollí bratia odišli ku svojim, z ich klanu, aby sa rozlúčili aj s nimi. Obaja mali prácu niekde inde. Sanchi a Rapshider ostali sami. Rap tušil, že Sanchi zrejme chce ísť do Silvermoonu. "Chceš ísť domov, však?" spýtal sa s neurčitým výrazom. Sanchi na neho pozrela a prikývla. "Ale..." začal, no nenechala ho dopovedať."Ty máš teraz domov u mňa!" Keď bol v Silvermoone naposledy, nesprávali sa tam k nemu zrovna pekne a nemal kam ísť. Prikývol jej, no Sanchi sa na neho z nejakého dôvodu zamračila. Chytila ho za pažu a pritisla si k nemu na moment líce. Potom ho chytila za ruku a potiahla ho, aby sa pohol. A tak sa teda vydali do Silvermoonu, hlavného mesta Sin'dorei... 

 Rovnako ako predošlú noc a aj tú pred tým sa Sanchi strhla zo sna, celá spotená, srdce jej búšilo ako zvon. Snívalo sa jej, že boli znovu na bojovom poli, okolo vybuchovali sudy s pliagou a všetci jej priatelia sa začali dusiť a padať k zemi a ona im nemohla pomôcť. Posadila sa na posteli a obzerala sa. Bola hlboká noc, kozub, aj sviečky, ktoré si pred spaním zapálila už nehoreli, no vonku svietil mesiac tak, že osvetľoval celú jej izbu. Už tak dlho nebola doma... Po tom nepríjemnom sne sa nemohla upokojiť, stále sa jej vynárali obrazy o jej mŕtvych priateľoch. Ešte hodnú chvíľu na posteli len sedela, ruky si zložila na ramenách, akoby chcela sama seba objať, takto schúlená si zložila hlavu na kolená a zhlboka vydýchla. Nemohla sa zmieriť s tým, čo Sylvanas urobila... Sylvanas, jej veľký vzor... Keď si na ňu spomenula, okrem smútku ju zachvátil aj hnev. Zdvihla hlavu, potriasla ňou, aby sa týchto pocitov zbavila a vstala z postele. Keď sa jej bosé nohy dotkli podlahy, prekvapilo ju aká je studená. Vzala si tenkú prikrývku a vyšla z izby. Keď prechádzala obývacou izbou, kozub bol už vyhasnutý aj tu. Vošla do vedľajšej spálne, kde ubytovala Rapshidera. Keď jej na ňom spočinul zrak, videla, že potichu pomaly dýcha. Napriek tomu, že to nepotreboval, spal. Cez okno priamo na neho prenikal silný svit mesiaca, ktorý len zvýraznil jeho bledú pokožku a pekne rysované svaly. Na chvíľu na neho len pozerala. Bol naozaj pekný, chápala prečo sa všetkým ženám tak páči. Pohľad na neho ju trochu rozptýlil a upokojil, dokonca sa na chvíľu uškrnula. On bol jej, akýsi záchytný bod, keď všetko ostatné zlyhávalo... Jej najlepší priateľ.

 Odhrnula baldachýn a vošla k nemu do postele, dvihla mu ruku, ľahla si mu pod ňu a keďže on nehrial, zachumlala sa pod jeho, aj do svojej prikrývky, aby sa zohriala. Keď ležala znovu ju premohli myšlienky na jej sen, na priateľov a na situáciu, v ktorej sa vďaka Sylvanas ocitli. Nerozumela tomu a tisli sa jej slzy do očí. Ako mohla použiť pliagu vtedy, keď tam boli aj naše vojská?
Rap sa zobudil na to, že si vedľa neho ľahla, len ju jemne stisol rukou, pod ktorou mu ležala. Cítil ako z nej sála zvláštne teplo, teplo, ktoré z nej šlo vždy vtedy, keď premáhala plač. Nevidel jej do tváre, bola mu chrbtom. Ale vedel to.  
- "Znovu si mala zlý sen?" Prikývla. Viac sa nepýtal, len si ju pritúlil. "Povieš mi ráno? Skús si pospať ešte." a mimovoľne jej na temeno hlavy dal jemný bozk, viac si ju k sebe pritisol a nadýchol sa vône jej vlasov. Sanchi si to všimla a prekvapene zažmurkala, ale nijak nereagovala. Rap si po chvíli uvedomil, že sa celá trasie. Dnes bola nezvyčajne chladná noc. Vstal a šiel opäť založiť oheň do krbu. Keď sa vrátil videl, že ho Sanchi pozoruje. Spod prikrývok jej bolo vidieť len veľké oči. Ľahol si späť k nej a opäť si ju pritúlil. Otočila sa k nemu tvárou. Rapshider ležal na boku, s rukou jemne preloženou cez ňu, ona stískala svoju prikrývku a hľadela mu kamsi neurčito na hruď.

- "Bolo hrozné vidieť, ako ho odnášajú..." zašepkala so slzami v očiach. Rap sa pomaly trochu hlbšie nadýchol a rukou, ktorú cez ňu mal ju jemne chytil, pretočil sa na chrbát a pri tom pohybe si Sanchi posunul tak, aby mu ležala na hrudi a aby ju mohol obíjmať oboma rukami. Znovu jej dal pusu do vlasov. Pozrela sa mu do tváre. Ani pre neho nebolo ľahké vidieť nevládne telo priateľského taurena na nosidlách. Bol jeden z mála, ktorí ho prijali a aj to pravdepodobne len kvôli Sanchi. Zvykol si na neho, aj na tých dvoch drzých trollov a dokonca ich všetkých považoval za svojich priateľov.
No, čosi v jej pohľade mu nedovolilo od nej odtrhnúť zrak. Bola tak blízko. Hľadela na neho tými veľkými smutnými očami a hrýzla sa pri tom jemne do pery. Do sladkej červenej pery...

Na druhý deň ráno obaja vstali prekvapivo dobre oddýchnutí. Po spoločne strávených raňajkách ostali sedieť za stolom a spýtavo sa na seba pozreli. Obaja sa obávali tú otázku vysloviť, bolo im tu tak dobre... Ďaleko od všetkých a všetkého, čo sa na nich valilo z každej strany, ďaleko od vojny... Ale aj ďaleko od priateľov, ktorí ich možno v tejto chvíli potrebujú. Rapshider vedel, čo pre ňu tieto chvíle doma znamenajú. Aj pre neho to boli výnimočné chvíle.
Takmer nikdy mu nemusela nič povedať a vždy vedel, aký vnútorný boj zrovna zvádza. Sanchi si vzdychla a prelomila mlčanie.
- "Mali by sme sa opäť pobrať..." povedala potichu a pri tom sa ustaraným pohľadom obzerala po miestnosti.
- "Kam chceš ísť?"
- "Do Thunder Bluffu."
Pozrel na ňu a prikývol.

 Stáli pred rozľahlou jurtou, kde taureni ošetrovali svojich ranených. Liečitelia z ich návštevy neboli zrovna nadšení. Pacienti potrebujú kľud. Keď pricestovali a dožadovali sa návštevy u svojho priateľa, najprv ich k nemu ani nechceli pustiť. Vraj tam rytier smrti nemá čo hľadať. 
- "Niektoré veci by si mala jednoduchšie bezo mňa." Pošepol Rapshider Sanchi do ucha. Všimol si, ako si ho tu všetci premeriavajú. Prudko sa k nemu zvrtla, zagánila na neho pohľadom, ktorý naznačoval otázku, či mu nešibe. - "Nič nebolo jednoduchšie bez teba a už s tým prestaň raz a navždy!" Zatváril sa trochu prekvapene nad jej prudkou reakciou, ale jej výraz naznačoval, že sa naozaj neoplatí jej odporovať. A na čo aj? Nič lepšie sa mu nemohlo pritrafiť, ako to osudové stretnutie so Sanchi v Orgrimmare na gobliních trhoch. Pri tejto spomienke sa šibalsky usmial jedným kútikom úst.

 Svižná taurenka s prevažne tmavohnedou srsťou, ktorú tu a tam prestupovali svetlohnedé fľaky, odhrnula vstupný záves a vyšla za nimi na slnko. - "Ale len päť minút!" povedala rázne. "Chodíte sem ako do krčmy! On o vás aj tak ani nevie..." pokračovala a pri tom krútila hlavou. 
Sanchi už prechádzala popri taurenke dovnútra. Keď vošla, do nosa jej udrela prenikavá vôňa rôznych liečivých bylín. Bolo cítiť zmes materinej dúšky, žihľavy, repíku ale aj mnoho iných. Celá jurta bola plná drevených lôžok, vystlaných slamou a ručne tkanými plachtami a prikrývkami s typickými taureními vzormi, len po obvode bolo pár stolov s pomôckami pre ošetrovateľov. Pohľadom hľadala priateľa medzi množstvom ranených taurenov na lôžkach. Keď ho zbadala, zamierila rýchlym krokom priamo k nemu. Stále bol v hlbokom bezvedomí, no umytý a bez poničeného brnenia vyzeral lepšie, než keď ho videli naposledy. Prsty na ľavej ruke mal zafixované, kvôli zlomenine, ktorú v boji utŕžil. Po celom tele mal škrabance, modriny a šrámy. Sanchi sa mu pokúsila prihovoriť, no samozrejme márne, nijak na ňu nereagoval. Rapshider tam len stál a s vážnym výrazom to celé len pozoroval. Z ničoho nič sa ozval od vchodu do jurty mierny hluk a dovnútra padli dvaja trollovia. Ošetrujúca taurenka sa zdala byť rozzúrená. 
- "Najprv sem vpadne podivný ork, ktorý sám nie je vôbec v poriadku, potom sem každú chvíľu, začnú chodiť blázniví a hluční trollovia a nakoniec neodbytná elfská dvojica... Pre matku Zem!! To už nikto nerešpektuje pokoj našich pacientov??" No jej hnev bol úplne zbytočný, trollovia sa už hlučne predierali pomedzi lôžka k Sanchi s Rapom stojacim pri Valdyrovom lôžku. 
- "Sanchi... Rap..." zdravili sa už zďaleka. -"Kde ste vy dvaja boli celú dobu?"
- "V Silvermoone." Odpovedal potichu Rap. 
-"Stále sa neprebral, čo?" pýtal sa Fim a pri tom ustarane pozeral na Valdyra. -"Aj tak je zázrak, že to vôbec prežil." Sanchi na neho zamračene pozrela. - "Ako je to vôbec možné?" - "Jainin magický zásah proti pliage dopomohol tomu, že jedy v jeho tele sa zastavili skôr, než ich účinok bol kompletný... no a potom sa ďalší liečitelia inšpirovali našim rituálom obnovy a tie zmrazené zbytky z neho vytiahli. Žiaľ, nie je to úplne bez následkov."
 Sanchi sa tvárila ustarane. -"Mali by sme ísť, nech tu majú kľud. Porozprávame sa inde. Tá taurenka vyzerá dosť naštvane a hovorila niečo o bláznivých trolloch... čo ste vyviedli?" a upodozrievavo pozerala raz na jedného, raz na druhého. -"Niiiič!" zatiahli jednohlasne. Sanchi nedôverčivo pokrútila hlavou, no toto naozaj nebolo vhodné miesto na dlhé rozhovory. - "No, bol tu aj Gorr." dodal Zilfin, aby od nich odviedol pozornosť.

 Keď vychádzali z jurty, Sanchi sa ešte pristavila pri taurenke, aby jej poďakovala, že ich k nemu vôbec pustila a aby sa spýtala na stav ich priateľa. Nanešťastie ani jeho ošetrovateľka nevedela, aké následky jeho otrava môže mať. 
- "Bohužiaľ. Podobných prípadov sme tu, našťastie, veľa nemali. Takže nevieme povedať, ako sa následky otravy ešte môžu vyvinúť, robíme všetko pre to, aby váš priateľ bol v poriadku. Všetky ostatné zranenia sa mu hoja, no takáto neprirodzená otrava... To je niečo celkom iné. Robíme čo môžeme." Odpovedala jej ustarane. - "Ale pre toľkých priateľov sa musí dať do poriadku, však?" dodala s úsmevom. Jej hnev sa medzitým rozplynul. Sanchi jej znovu poďakovala a vyšla z jurty. 
 Vonku už stáli trollí bratia aj Rap. Bolo počuť spev vtákov a hrialo ostré Slnko. Zamierili si to k neďalekému jazeru, aby si našli miesto, kde sa budú môcť v kľude pozhovárať. Usadili sa do trávy a ticho narušil Zilfim. - "Tak čo? Čo si myslíte o uplynulých udalostiach?" Sanchi odvrátila zrak a zahľadela sa niekam do diaľky. Mierne sa pri tom zamračila a stisla pery. Rapshider najprv spočinul ustaraným pohľadom na nej, potom pozrel na Zilfima. - "Zistili ste čo sa tam udialo po boji? Kam zmizla Alliancia?"
- "Anduin s Alleriou a Greymanom konfrontovali Sylvanas v Undercity. Po Jaininom zásahu sa cez hlavnú bránu prebili priamo dnu. Sylvanas nechala Saurfanga pred bránami na istú smrť, no nezabili ho. Zajali ho a odvliekli do Stormwindu. Sylvanas im nejakým spôsobom ušla a otrávila pri tom celé mesto pliagou... Vojaci čo prežili sa rozpŕchli, buď do lesa, alebo sa pripojili k Anduinovi a vtrhli s nimi do Undercity..."
- "Vieme už prečo pustila pliagu aj na nás?" ozvala sa Sanchi potichu. - "To nie..." odpovedal Fim a na chvíľku sa všetci odmlčali. 
- " Nerozumiem tomu..." povedala zamračená Sanchi, ktorá sa už od bitky pri Lordaerone nedokázala vyrovnať s tým, čo sa tam udialo. Rapshider, ktorý toto za posledných pár dní počul snáď stokrát jej položil ruku na rameno. Na krátko mu ju stisla. Potom pozrela na oboch trollov. -"Čo vlastne vy? Čo sa dialo tých pár dní, čo sme sa nevideli?" spýtala sa, no myšlienkami bola niekde inde. -"Po tom, ako sme sa rozlúčili s ostatnými trollmi, sme sa rozdelili. Ja som letel do Val'shary spolu s druidmi liečiť zastihnutý les." odpovedal Zilfin. -" A ja som bol v Orgrimmare, pomáhať s našimi zranenými." dodal Zilfim.
Znovu nastalo ticho, všetci boli pohrúžení do svojich vlastných myšlienok. Kroky, ktoré Sylvanas podnikala boli čím ďalej tým menej pochopiteľné.

- "Myslíte, že sa preberie?" spýtala sa po chvíli Sanchi a pohľad uprela smerom kde bola jurta, v ktorej ležal Valdyr. Nikto jej na túto otázku nevedel odpovedať, Valdyrove šance si nedovolili odhadnúť. Všetci mali pocit akejsi tiahy. Nikomu sa nepáčilo "víťazstvo" Hordy, ktoré si vymyslela Sylvanas. Po ťažkom rozhodovaní sa dohodli, že sa poberú do Orgrimaru, aby zistili, ako sa tam situácia vyvíja. Pred odchodom šli ešte nabrať trochu síl do taurenského pohostinstva a pripraviť sa na ďalšiu cestu. Všetci už boli zbalení a pomaly na odchode, keď k nim zrazu pribehol neznámy tauren a podával Sanchi pergamen s odkazom od ošetrovateľky. "Váš priateľ sa prebral."

 Všetci sa teda pobrali k jurte s ranenými. Ošetrujúca taurenka ich už očakávala. -"Mohla som tušiť, že prídete všetci... zachovajte teda, prosím kľud, keď budete vo vnútri." Zdá sa, že voči Valdyrovym častým a nevhodným návštevám už rezignovala. Okamžite všetci zamierili k jeho posteli. Tauren mal konečne otvorené oči a vyzeral opuchnuto a zmätene. Sanchi sa k nemu sklonila a skúmavo na neho pozrela.
-" Ako sa cítiš?" 
-" Ako zbitý pes." odvetil roztraseným hlasom chripľavo tauren, no pokúsil sa o úškrn. -"Ste všetci uhm...v poriadku? Ako dopadla bitka? "
- "Vrámci možností... všetko ti porozprávame, až keď sa dáš dokopy. Ošetrovateľka vravela, že sa ti zranenia hoja dobre, akurát otrava stále robí problémy." odvetila Sanchi. Keď videl ich vážne tváre, pokúsil sa na posteli posadiť, aby si ich mohol lepšie prehliadnuť. No, to sa už prirútila ošetrovateľka a vtlačila ho naspäť do postele. -" Ak mu bude dobre, tak ho o pár dní pustíme, no na dnes už stačilo. Ešte musí mať kľud! " a vypoklonkovala ich z jurty preč. Cestu do Orgrimmaru teda odložili a vrátili sa do pohostinstva, kde si vzali dve izby na noc. Nikto z nich sa neodvažoval povedať nahlas, čo si myslí. Tieto veci museli počkať, kým nebudú niekde mimo mesta, úplne sami.

Na druhý deň ráno sa Sanchi zobudila skoro ráno. Rap stál pri okne a zamyslene pozeral von. Na posteli postrehol pohyb a keď sa obzrel, videl, že Sanchi leží s očami dokorán, zahľadená do stropu izby. Premýšľala. Opäť. Týchto posledných pár dní bolo pre všetkých veľmi náročných. Sanchi sa nevedela vysporiadať s tým, čo sa pri Lordaerone stalo. Rapshiderovi, ktorému použitie pliagy tiež pripomenulo útok pri Wrath Gate sa situácia tiež nepáčila. Sanchi zhlboka vzdychla. -" Poďme zobudiť trollov. Dúfam, že Valdyr bude môcť čoskoro odísť. Tu sa moc dlho zdržiavať nemôžeme. " Rapshider na ňu prekvapene pozrel. -" Ako to myslíš? "
-" Musíme čo najskôr odísť... " povedala potichu. Rap sa na ňu zamračil, ale viac sa nepýtal. Vedel, že by neplánovala nič, čo by mohlo niekomu z nich uškodiť. Obaja sa zbalili. Rapshider celú dobu po nej pokukoval a premýšľal nad tým, čo povedala. Sanchi vyšla z izby a zaklopala vedľa u trollov. Otvoril jej rozospatý Fim. -"Vy ešte spíte?! Makajte! Čakáme vás vonku.Odchádzame!" Fim na ňu prekvapene zažmurkal a prikývol. Sanchi sa zvrtla ku Rapovi, ktorý ju čakal pred ich izbou. Spoločne, mlčky, vyšli von pred hostinec. O niekoľko dlhých minút sa k nim pridali aj trollí bratia. -"Čo sa deje?" spýtal sa Fim. Sanchi len pokrútila hlavou a vyrazila smerom k liečiteľskej jurte. Pred vchodom do nej sa zvrtla k ostatným a povedala im, aby ju čakali vonku. Ak by Valdyr dnes už mohol odísť, bude priestor sa s ním ešte rozprávať a všetci si ho užijú do sýta. Už sa tam naotravovali dosť. Vošla dnu a rovno zamierila k ošetrovateľke, aby sa spýtala na jeho stav.
- "Zdá sa, že by už o niekoľko dní mohol byť v poriadku. Je zoslabnutý a musí ešte byť pod dohľadom, aby sa mu zranenia dohojili. Ak sa mu stav nezhorší a bude sa na to cítiť, tak na konci týždňa, môže ísť." zhrnula taurenka, ktorá mala stále plné ruky práce. Sanchi teda zašla Valdyra pozdraviť a povedať mu, že o pár dní si po neho prídu, nech sa lieči. Vyšla von z jurty, trollom a Rapovi zopakovala, čo jej povedala ošetrujúca taurenka a pobrali sa späť do hostinca, v ktorom strávili noc. Zdá sa, že si chtiac, nechtiac pobyt trochu predĺžia.

O pár dni zašli znovu ku Valdyrovi, aby zistili, ako sa má. Vyzeral už lepšie, odpuchol a dokonca samostatne sedel na svojej posteli. - " Ako ti je? " Valdyr opatrne mykol plecom.
-"Bolo aj lepšie..."
-"Zvládneš odísť? " sklonila sa k nemu a šepotom dodala -"Musíme vypadnúť." Pozrel na ňu a prikývol. Pomohla mu vstať a pobrať jeho veci. - "Počkám ťa vonku." Odišla, rozlúčila sa s ošetrovateľkou a vyšla von. Rap aj trollovia na ňu s očakávaním pozreli. - "Môže ísť, len ho počkáme, kým sa rozlúči s ostatnými taurenmi. A s ošetrovateľkou.." dodala s úškrnom. Po pár minútach vyšiel z jurty aj Valdyr. Obaja trollovia sa k nemu naradovane a hlučne vrhli. Rapshider mu podal ruku. Valdyr sa s nimi zvítal a zrak mu padol na vážnu Sanchi. - "Tak... Asi sa pohneme, nie?" povedal, pri čom stále skúmal Sanchinu tvár.
Pobrali sa teda z mesta, smerom k Bloodhoof Village, k Valdyrovej rodnej dedinke. Cesta im trvala až trikrát toľko, koľko by trvala za normálnych okolností. Tu a tam sa museli zastaviť, aby krivkajúci Valdyr nabral dych a aby sa nevysilil. V dedinke sa chceli usadiť na noc, načerpať viac síl. Predsa len sa nemohol Valdyr hneď prepínať. Keď tam dorazili, na okraji osady, si rozložili stany.

-"Je bezpečné sa tu rozprávať? " spýtala sa šepotom Sanchi, keď sedeli okolo ohňa vo Valdyrovom provizórnom prístrešku zo zbitých kmeňov a taureních tkanín. Bola veľmi nepokojná. - " Radšej by som ešte počkal, kým nebudeme niekde úplne mimo." odpovedal Valdyr, pri čom jej opäť skúmavo pozrel do tváre. Sanchi prikývla, no nemohla obsedieť. Jej nepokoj si všimol aj Rapshider a zamračil sa. Už od bitky bola nesvoja a veľa rozmýšľala. Avšak teraz to bolo nejaké iné. Zdalo sa, že dospela k nejakému rozhodnutiu, no ani Rap si netrúfol odhadnúť k akému. Hodnú chvíľu jeden po druhom len pozerali. Po chvíli mlčania Sanchi prehovorila -"Ty by si aj tak ešte aspoň pár dní nemal nikam chodiť a doliečiť sa." a pozerala pri tom na Valdyra. Ten jej pohľad opätoval a tváril sa vážne. Na pár sekúnd zaváhal, no potom prehovoril -"Asi máš pravdu...ale máme na to čas?" Sanchi mykla plecom. -"Na mnohom už teraz nezáleží..." Jej odpoveď ho trochu zmiatla, nevedel, ako to myslela. Valdyr sa rozhliadol po ostatných okolo ohňa - "Mohli by ste mi aspoň porozprávať ako dopadla bitka a čo sa dialo, keď som padol." Do rozprávania sa pustil Fim. Porozprával mu všetko o tom, ako ušli z bojového poľa, aj o tom, že tiež boli všetci mierne priotrávení, no zasiahlo ich to menej, pretože ich čiastočne ochránili arkánové bariéry mágov, ktorí ešte mali na to energiu a dokázali pohotovo zasiahnuť. Rozprával aj o tom, že Sylvanas nechala Saurfanga vymknutého pred bránami napospas Aliancii, ktorá následne vtrhla až do trónnej sály Lordaeronu, kde konfrontovali Sylvanas. O tom, že im nakoniec ušla a aj o tom, čo robil tých pár dní po bitke. Tu a tam mu do reči skákal Fin, samozrejme... Ten nikdy nevedel mlčať. Doplnil brata o to, že sa rozdelili a že on bol späť na svojej "misii" vo Val'share, kde majú ešte stále plné ruky práce s obnovou poškodeného lesa. A o niekoľko, podľa Sanchi prehnaných, detailov z bitky. Ona a Rapshider celú dobu mlčali. Tak sa Valdyr otočil k nim a spýtal sa -"A vy dvaja? Čo s vami bolo po boji?"
- "Boli sme v Silvermoone..." odpovedal pomaly, zamyslene Rapshider. Sanchi sa opäť zamračila a položila si ruky na ramená. Valdyr už poznal toto gesto, takmer vždy pri zmienke o Silvermoone to urobila. Vedel, že svoj domov miluje nadovšetko a že sa mimo elfieho kráľovstva niekedy cíti osamelo a nesvoja a tiež že keby nebolo tohto ich zvláštneho spoločenstva, zrejme by sa v týchto dňoch utiahla tam, domov. A vedel aj to, že to, že je tu v tejto chvíli s nimi, znamená, že ich všetkých považuje za svojich priateľov a že sú pre ňu rovnako dôležití, ako jej nebohí elfí priatelia. Ako ju pozoroval, na malú chvíľu voči nej pocítil veľkú vrúcnosť. Mal ju veľmi rád, aj napriek, občas až priepastným rozdielom, ktoré medzi nimi boli.
-"Ako sa tak na vás pozerám... A s tým, že ani ja nie som stále v poriadku. Všetkým nám prospeje tu pár dní ostať." zhodnotil Valdyr situáciu. Spočinul pri tom pohľadom na Sanchi. Tá mu pohľad opätovala a potichu prikývla. Pobrali sa teda spať. Trollovia do svojho stanu a Sanchi s Rapom do svojho. Rapshider samozrejme nespal. Celú noc dával pozor na Sanchi, ktorá sa mu nezdala. Chvíľami chodil kontrolovať aj Valdyra, či je v poriadku. Vo vzduchu bolo cítiť ticho pred búrkou.

O pár dní sa už Valdyr začínal cítiť naozaj lepšie. Už sa tak nezadýchal pri fyzickej námahe a aj motorika sa mu zlepšila. Zranenia boli takmer zahojené, až na zlomené prsty na ľavej ruke. Svoje v tom zohrali aj Zilfimove liečiteľské schopnosti. -"Zajtra by sme mohli vyraziť." povedal Valdyr jedného večera, po jedle pri ohni. -"Už sa na to naozaj cítiš?" spýtala sa ustarane Sanchi. Valdyr prikývol. Sanchi vyskočila na nohy a začala sa nervózne prechádzať sem a tam. Rapshider sa postavil tiež, chytil ju a posadil späť k ohňu, pri čom zo všetkých síl potláčal smiech. -"Ty už zase neobsedíš..." povedal skôr ustarane než výsmešne. Sanchi na neho zamračene pozrela. Vydržala sedieť len kratučkú chvíľku a znovu vyskočila na nohy - "Poďme sa radšej pripraviť na odchod teda... A poriadne sa vyspite!" zamierila do ich stanu. Trollovia aj Rap ostali ešte nejakú chvíľu pri ohni s Valdyrom. Počula ich, ako sa potichu rozprávajú. Aj tak potrebovala byť chvíľu sama. Všetko, čo už nepotrebovala si zbalila do svojho cestovného batohu. Vyšla von, aby nabrala v studni čerstvú vodu. Studenou vodou si ovlažila tvár, aj krk a tiež sa napila. Vrátila sa späť do stanu a uložila sa na spánok. Za zvukov ich tlmených hlasov zaspala čudným bezsenným spánkom. Po nejakej dobe počula, že sa do stanu vrátil Rap, ale len sa uložila na druhý bok a spala ďalej. Keď sa ráno zobudila, Rapshider už bol pripravený so zbalenými vecami, ale ležal a zamyslene hľadel do "stropu" stanu. Ponaťahovala sa a vyliezla zo svojho spacáku z ovčích kožušín. Poskladala ho a vložila do batohu. Rapshider ju pri tom s úškrnom pozoroval. Všimla si to, na chvíľu sa zastavila, aby sa na neho pozrela. -"Čo je?" -"Nič, nič..." povedal nevinne a potláčal úsmev. Sanchi si založila ruky na prsiach a uprene na neho pozerala. Zasmial sa, postavil sa a začal baliť svoje posledné veci tiež. -"Budeš dnes menej netrpezlivá, keď sa vydáme konečne na cestu?" Hodila po ňom svoj malý cestovný vankúš. Neudržal sa a začal sa nahlas smiať. Obaja pokračovali v balení. Vyšli von, aby zložili aj stan. Valdyr už sedel pri ohni a pripravoval bylinný čaj. Kým sme ešte boli v jeho rodnej dedinke, doplnil nejaké zásoby liečiv, nad ktorými sa stále musel naparovať a vdychoval ich výpary. Po chvíľke vyšli zo svojho stanu aj trollí bratia. Všetci spolu sa usadili okolo ohňa. -"Tak čo? Kam vlastne chcete ísť?" spýtal sa Zilfim. -"Hlavne niekde, kde sa môžeme v pokoji porozprávať." Odvetila Sanchi, tak, aby ju počuli iba oni, kým sa naťahovala po naberačku, aby si doliala do hrnčeka čaj. -"Navrhujem teda, aby sme sa vybrali smerom do Barrens a odtiaľ možno do Durotaru. Mali by sme opatrne zistiť, aká je vlastne teraz u Hordy situácia. Aj tu v Bloodhoof sa šepká všeličo. "Prehovoril Valdyr a poslednú vetu povedal takmer šepotom. -"Dobre." Sanchi sa sprudka postavila. -"Tak nezaháľajme a poďme."
-"Hey mon, posaď ju ešte na chvíľu... chcem si v kľude dopiť svoj ranný čaj." povedal, trochu arogantne, Fin Rapshiderovi, pri čom narážal na to, čo spravil predošlý večer. Ten sa nahlas rozosmial.
-"Ja ti dám ranného čaju, ty smrad!" zasyčala Sanchi. -"Situácia je viac než vážna! Tak si tu v kľude pi svoj čajík, ale ja odchádzam! Aj tak sme tu už pridlho a každá premrhaná chvíľa nás môže stáť veľa!" Valdyr si odkašľal. -"Nerád to hovorím, ale má pravdu." a pozrel pri tom prísne na Zilfina. -"Oddýchli sme si, aj sme doplnili zásoby." Pri čom akoby náhodou zavadil o svoj plátený batoh, z ktorého sa vykotúlalo niekoľko kukuríc. -"Naozaj je najvyšší čas sa pobrať." Sanchi zdvihla šúľky kukurice, na kratučko sa na ne zahľadela a podala mu ich, pri čom krátko a prudko vyfúkla z nosa vzduch, čo naznačovalo smiech a jemne zdvihla kútiky úst. -"Kukurica je vždy dobrá voľba..." skonštatoval nevinne Valdyr a pri tom sa pozrel do hora, ako hotový svätec. Sanchi sa zasmiala a pokrútila hlavou. Pobalili si teda zvyšné veci, zahasili oheň a vydali sa na cestu.

Hodnú chvíľu kráčali mlčky. Cez slnečné, trávnaté pláne Mulgoru, s vlasmi sa im hral príjemný vánok a v diaľke za ich chrbátmi, sa na obzore krásne vynímal Thunder Bluff.

 A nechali za sebou aj Bloodhoof Village. Valdyr sa po ceste ešte párkrát obzrel. Ani jemu sa neopúšťala rodná dedinka ľahko, avšak povinnosti voči priateľom a Horde mali prednosť. Zvlášť v tejto dobe.
Zhruba po dvoch hodinách prišli ku vysokému stromu, ktorý poskytoval rozľahlý tieň, v ktorom sa usadili. Sanchi si zhlboka vzdychla. -"Mali by sme sa porozprávať o súčasnej situácii Hordy a aj o tom, čo si myslíte o tom, čo sa nám stalo pri Lordaerone..." vyhŕkla.

Všetci sa usadili do tieňa stromu, jediný Valdyr zostal stáť na kopytách s pohľadom upretým na vzdialené kopce Thunder Bluffu, hlavného mesta taurenov.
"Čo sme získali? Prišli sme o nespočetné množstvá životov, o rozľahlé územia Tirisfalu a jedno z našich hlavných miest... okrem iného, aj o Varoka Saurfanga..."
Vydal zo seba hlasné odfrknutie otočený smerom k svojim priateľom.
"Viete, mal som množstvo času na premýšľanie a neviem prísť k žiadnemu záveru. Bez vetra sa ani lístok nepohne. Čím chcem povedať, že všetko má nejaký dôvod, nič sa neudeje len tak... Otázne teda je, aký dôvod mala naša Horda vypáliť Teldrassil?
Prišla Sylvanas o rozum?
Ja osobne som po konečnej porážke Légií naivne očakával, že sa Aliancia aj Horda možno naučia aspoň chvíľu nažívať na tejto zemi spoločne, jeden vedľa druhého. Napriek všetkým rozdielom, ktoré medzi nami panujú. Vyzerá to tak, že bez spoločného nepriateľa nemáme nádej na spoločný mier. Ako keby sme nemali dostatok svojich vlastných problémov....
Čo teda Horde prinieslo vypálenie Teldrassilu? Oslabenie nepriateľa, s ktorým sme nedávno spoločne bojovali proti Légií. Okrem toho konflikt a vojnu, ktorej sme sa všetci zúčastnili, a prečo? Pre to, aby sme stratili všetko, o čo sa len dalo prísť ? 
Ja osobne som dúfal v to, že po Garroshovi Hellscreamovi už nepríde žiadna ďalšia bytosť, ktorá by prahla po vojne, nekonečných konfliktoch a smrti. Predsa tu dnes stojíme a všetci vieme, že Garrosh bol tak trochu amatér oproti tomu, čo nám za krátky čas svojej vlády dokázala Sylvanas od porážky Plamennej Légie, ktorá sama proti sebe nedokázala zničiť ani jediný jeden posvätný strom života nášho Azerothu. Nech nám po tom všetkom odpustí a stojí pri nás Matka zem! Čo sa to z nás stalo...?
Počas uplynulých dní v Bloodhoof Village som od veľmi dôverných priateľov počul zvesti o tom, čo sa šepká, možno len medzi mojimi vlastnými ľuďmi."

Valdyr urobil krátku dramatickú pauzu vo svojom prejave a striedavo sa pri tom pozrel priateľom do očí.
"Vraj počas evakuácie Teldrassilu pomáhali nočným elfom naši druhovia, druidi z radu Cenárionovho kruhu, vysokohorskí, aj naši taureni, či trollovia. Všetci pod vedením Arcidruida Hamuula Runetotema, ako dobre viete, je to uctievaný vodca spomedzi našich ľudí. Je najvyššie postaveným taurenom v Cenárionovom kruhu. Ako mnoho našich ľudí verí, Hamuul je presvedčený o rovnováhe medzi prírodou a rasami Azerothu. Bol dobrým priateľom a tvrdým zástancom nášho zosnulého vrchného náčelníka Cairna Bloodhoofa, nech je mu Matka zem ľahká... Svojich ctených bratov, našich druidov Hordy učí tieto spôsoby druidizmu. Cairne Bloodhoof bol spomedzi mojich ľudí prvý, ktorý položil svoj život v rebélii proti mladému arogantnému Garroshovi. Pretože veril, že nás, našu Hordu, dostane na pokraj šialenstva, ešte kým si to iní dokázali vôbec všimnúť... Čo sa, ako všetci dobre viete, neskôr stalo skutočnosťou.
Ja osobne som presvedčený, že po tom všetkom, čím sme si prešli, sa musíme vydať po príklade našich predkov - aj bratov, druidov, spojiť sa a ukázať odpor voči spoločnému nepriateľovi, proti nášmu Warchiefovi, Sylvanas Windrunner."

To bolo prvýkrát, čo niekto z nich nahlas spochybnil Sylvanasinu vládu a jej voľby. Všetkých to prekvapilo. Trollí bratia po sebe pozerali so zvláštne preľaknutými výrazmi. Sanchi si to všimla a zamračila sa. No pohľad uprela späť na Valdyra. - "Možno to má vysvetlenie. Možno na to všetko Sylvanas má nejaký dôvod." Valdyr pokrútil hlavou. -"Genocída na nevinných sa nedá ospravedlniť ničím... a nie je v tom ani štipka cti." pri čom znovu narážal na vypálenie Teldrassilu. Sanchi bokom oka postrehla, ako Zilfim nie veľmi nenápadne šťuchol Zilfina lakťom pod rebrá, aby bol ticho. -" Vy dvaja by ste nám náhodou nechceli niečo povedať?!" spýtala sa prísne, pri čom na nich otočila priamy pohľad a obom sa zahľadela do očí.
- "My...? Noo... Nieee." zatiahol Fin. Sanchi sa postavila a na oboch uprene hľadela. Aj Valdyr a Rapshider na nich upodozrievavo pozerali. Fim si dlaňou podoprel čelo a pri tom neveriacky krútil hlavou. - "Ty si ale blbec..." povedal mladšiemu bratovi. - "Takže...? " spýtal sa Rapshider. Fim si nahlas vzdychol a pri tom prevrátil očami. Opätoval pohľad elfom aj Valdyrovi a pomaly zo seba vysúkal - "My sme tam boli..." na čo uhol pohľadom niekam neurčito do zeme. Na pár sekúnd zavládlo hrobové ticho. Potom však Valdyr prepukol v hurónsky rehot. Všetci na neho šokovane pozreli. - "Ach, priatelia. Som tak rád, som TAK rád..." Sanchi sa zamračila, trollovia sa tvárili nechápavo a Rapshider len mierne pohol obočím, čo sa tiež dalo považovať za trochu nechápavý, možno pohoršený výraz. - " Naozaj som rád." Zopakoval Valdyr, keď si všimol ich pohľady. Zdesenie na tvárach trollov trochu ustupovalo. 
-"Ako to myslíte, že ste tam boli? " spýtala sa Sanchi.
-"Pomáhali sme s evakuáciou žien a detí pri vypálení Teldrassilu." Povedal veľmi váhavo Zilfin.
-"Och, chcem vedieť viac!" povedal so širokým úsmevom Valdyr a konečne sa pohodlne usadil do trávy, oprel sa chrbtom o strom a zvedavo pozeral raz na jedného, raz na druhého trolla.

A tak sa Zilfin pustil do rozprávania. Spočiatku váhal a často si s bratom vymieňali pohľady, no potom sa už rozhovoril úplne. O tom, ako ich požiadali o pomoc a o tom, aké peklo tam zažívali. Priznal sa tiež s tým, že mali obrovské obavy to niekomu z nich povedať, aby ich niekto nepovažoval za zradcov. Všetci len napäto potichu počúvali. Keď skončil svoje rozprávanie nastalo v našej skupinke ticho.
-"Musím povedať, že nám odľahlo, že nás nepovažujete za dezertérov Hordy..." povedal Fim, pri čom všetkým pozrel do tváre. 
- "Práve naopak." povedal Valdyr. - "To znamená, že sme už traja, ktorí by sme sa jej postavili na odpor...?" dodal a spýtavo pozrel na elfov.
- "Ja som ju nikdy nemal rád..." povedal zachmúrene Rapshider. Jeho pohľad na Sylvanas bol skreslený jeho bojmi pod nadvládou Arthasa. Pozrel na Sanchi, pretože cítil jej uprený pohľad. -"Už pri útoku na Wrath Gate boli o jej nevine nejaké pochybnosti..." povedal tichším hlasom skôr jej, než ostatným. A chytil ju pri tom za ruku. Sanchi na neho len mlčky smutne pozerala. 
- "Keď ju Vol'jin zvolil za svojho nástupcu na poste warchiefa Hordy. Bola som hrdá..." začala Sanchi potichu. "Ja jej nikdy nezabudnem, čo spravila pre elfov pri bojoch s Pohromou, ani odpor, ktorý viedla pri páde Quel'thalas proti Arthasovi..." pokračovala stále tichým hlasom a na krátko stisla Rapshiderovi ruku, ktorou ju držal a pozrela mu do očí. Potom uprela pohľad na zbytok skupinky. -"No zdá sa, že už to nie je tá istá Sylvanas... jej rozhodnutia sú čím ďalej, tým brutálnejšie a krvilačnejšie. To nie je správne...Takejto Horde som vernosť nesľúbila...Nepáči sa mi, čo sa deje. Kedysi mala Horda iné hodnoty."
Pokrútila hlavou a Valdyr sa na ňu usmial. 
-" To, čo sme si tu teraz povedali ostane len medzi nami. Ak bude bezpečné o tom niekomu povedať, povieme si to. Tiež musíme zistiť aktuálnu situáciu Hordy u ostaných a aj v Orgrimmare. Čím viac nás bude, tým lepšie, ale musíme byť opatrní. Je jasné, že mnohým nevonia spôsob, akým Hordu vedie a mnohým taurenom a orkom sú bližšie hodnoty starej Hordy." Povedal.
- "Nie len taurenom a orkom..." dodal Zilfim.
-"Aj trollom." dodal Valdyr s úškrnom, pri čom mu prikývol.
- "A elfom..." rozhorčene sa pridala Sanchi. Valdyr sa zasmial. -"Takže...?"
-"Tak je to asi jasné...!" Sanchi odniekiaľ vytiahla malý vreckový nožík so zlatou čepeľou a červenou rukoväťou a porezala si ním dlaň. - "Na hodnoty starej Hordy!" a podala nožík Valdyrovi. Ten gesto zopakoval. - "Na hodnoty starej Hordy." podal nožík ďalej. Tento sľub teda zopakovali aj Rapshider a trollovia.

Ani sa nenazdali a Slnko už bolo skoro nad obzorom. - "Dnes už nemá veľmi zmysel, aby sme pokračovali v ceste." povedala Sanchi s pohľadom upreným smerom k zapadajúcemu Slnku. Rozložili teda malé táborisko s ohniskom uprostred a naše malé spoločenstvo sa tu na noc utáborilo.

(Sanchi, Valdyr)