8. Zmena plánov

Naša družina si rýchlo povymieňala pohľady, ale nik neprehovoril.
Až po hodnej chvíli sa ozval Rapshider a skonštatoval, "tak... v tom prípade asi budeme musieť naše plány ešte prehodnotiť."

 "Teraz sa asi všetci začnú hrnúť späť do Orgrimmaru," skonštatoval Zen'leth.
 "To je možné, tak by sme aspoň boli v centre diania a budeme vedieť, čo sa deje z prvej ruky," zamyslene odpovedal Valdyr.
 "V Orgrimmare sa tiež má onedlho konať turnaj v arénach," povedal warlock, zatiaľ čo sa zohýbal pod stôl po ďalší kúsok svojej tváre. Celá skupina sa na neho nechápavo pozrela.
 "Čože? Aj v tejto situácii??" spýtal sa prekvapene Zen'leth.
 "No a ja už budem musieť ísť, síce už idem neskoro, ale hodina sem, hodina tam," povedal Flame a úplne pri tom ignoroval Zenovu otázku. "Felhunteri sa sami nevyvolajú a ešte sa dnes mám s niekým stretnúť. Tak zas niekedy," dokončil svoj monológ a bez ohliadnutia vyrazil von z krčmy.
 Všetci sa zarazene pozerali, ako černokňažník odchádza a po chvíli ticha sa ako prvý z prekvapenia prebral Zilfim, ktorý pozrel na brata a s obavami sa spýtal družiny, "a kedy chcete vyraziť? Hneď, alebo počkáme, kým Fin trochu vytriezvie?"
Všetky pohľady sa upreli na Fina, ktorý podriemkaval s hlavou položenou na stole.
 "Asi by som ho nechal vytriezvieť..." odpovedal s úškrnom Zen'leth. Na to Zilfin zdvihol hlavu zo stola a povedal, "dík," a hlava mu znovu klesla na stôl.

 Medzitým sa, odniekiaľ z tmavého kúta miestnosti, z ničoho nič vynoril ryšavý, pofidérne vyzerajúci elf, odetý celý v čiernom, "nemohol som prepočuť váš rozhovor..."
 Skupinka si rýchlo povymieňala veľavravné pohľady a potom všetci upreli pohľad na elfa. Sanchi si popod nos zamrmlala, " to určite..."
 Zen'leth o niečo hlasnejšie poznamenal, "nemyslím si, že až tak ziapeme..." a pri tom sa naoko nezúčastnene pozrel do stropu taverny.
 "Akoby tu tých elfov nebolo dosť..." zamumlal Fim tak, aby to všetci počuli.
Elf sa však tváril, že to nepočul a pokračoval, "postrehol som, že smerujete do Orgrimmaru..."
Zilfim na neho uprel ostrý pohľad,z ktorého bolo jasné, že sa snaží elfa odhadnúť, "no,a?"
 "Tiež sa tam chystám. Obchodne. A ak by ste mali záujem, mohol by som vás zviezť. Budete tam rýchlejšie..."
 "A prečo by si také niečo robil?"
 "Aká je tvoja ponuka?!" skočil mu do reči Zen.
 "Štyri zlaté za osobu."
 "Za cestu do Orgrimmaru??!!!" mierne skríkol Zen, "to ti musí hrabať!!!"
 "No dobre, tak , že ste to vy, tak vás všetkých vezmem za 20. Aj keď za trollov by som si mal pýtať príplatok," povedal pri čom na nich troch spočinul trochu znechuteným pohľadom.
 "A čo sú trollovia nejakí zlí akože?" Opäť na neho ostro vybehol Zen'leth.
Elf otázku odignoroval a spýtal sa, "tak robíme obchod, alebo nie?" Družina si povymieňala pohľady.
Sanchi sa na elfa otočila a spýtala sa, "mohol by si nám dať chvíľku o samote?"
 "Iste," povedal s miernym úklonom a odišiel k baru.

 "Dvadsať zlatých mu za cestu do Orgrimmaru určite nedám!" rozhorčene zvolal Zilfim.
 "Ale aspoň by sme sa tam dostali podstatne rýchlejšie," zamyslene skonštatoval Rapshider.
 "Ale nie za dvadsať zlatiek!" zvýšeným hlasom zvolal Zen. Rapa jeho rozhorčenie očividne pobavilo.
 "Tak čo spravíme?"
 "Musíme to zjednať aspoň na 18! Navyše, vôbec sa mi ten elf nepáči! Musíme byť obozretní."
Elf sa medzičasom vybavil na bare a vrátil sa k skupinke, "ako ste sa rozhodli?"
 "Rozhodne s tebou nepôjdeme za dvadsať zlatiek!" Elf sa na sekundu zamyslel,no skôr než stihol niečo povedať...
"Dáme dvanásť" zvolal mimovoľne Zen. Rapshider sa neovládol a uchechtol sa. Elf nedokázal potlačiť mierne pobúrený výraz, ale rýchlo sa spamätal a uprel svoj pohľad na elfku, "odteraz budem hovoriť iba na teba..." Sanchi sa zasmiala, ale prikývla.
"Zas tak ďaleko to nie je," skočil do toho hlasne Zilfin.
"Dvadsať," povedal sucho elf.
"Za dvadsať s tebou určite nepôjdeme," povedala Sanchi. Elf sa zatváril kyslo. Aj Zilfin sa medzitým prebral a začal si s vervou, za pomoci vidličky vyberať zbytky včerajšej večere zo zubov.
Sanchi od tohto výjavu znechutene odvrátila zrak späť smerom na elfa, "dáme ti pätnásť."
"Osemnásť."
"Pätnásť."
"Sedemnásť?"
"To už znie o niečo lepšie," Sanchi žmurkla smerom na družinu.
Elf si zhlboka vzdychol a prevrátil očami, "platí."

 "Tu," ukázal elf smerom na loď, pár metrov od nich. Bola to stredne veľká briga, celá čierna, s troma čiernymi plachtami, jednou palubou a vyvýšenou zadnou časťou s kormidlom. Zamierili k nej. Keď prišli bližšie, videli, že pod týmto vyvýšeným miestom je kajuta kapitána.
 Zilfim si loď obozretne obzeral a potom uprel skúmavý pohľad na elfa, "hej," zastavil ho, "mňa by dosť zaujímalo, prečo elf ktorý sa ani riadne nepredstavil, nám takto z ničoho nič ponúkol odvoz. V čom je háčik?"
 "V ničom. Rád robím iným služby len tak z milosti," vyhýbavo mu odpovedal elf.
 "Nevyzeráš ako niekto, kto robí služby z milosti," zamumlal Zilfin.
 "Tak, povedzme, že si rád privyrobím nejaké zlatky navyše a toto je jedna z možností," keď toto povedal, zamieril na loď. Sanchi si odfrkla a Zen'leth pokrútil hlavou, Valdyr hľadel na elfa, ako odchádza.
 "Smrdí mi to prúserom, mali by sme byť obozretní," potichšie zamumlal Zilfim, tak aby to počuli všetci, ale aby to nepočul elf. Valdyr prikývol. Potom zamierili za elfom na loď. Ten im pokynul hlavou smerom k mrežiam, zhruba uprostred lode, ktoré viedli do podpalubia a skladových priestorov lode.
 "Tak tam teda nevleziem!" Rezolútne zvolala Sanchi. Elf ostal na chvíľku zarazene pozerať.
 "No čo čumíš? Veď by si nás tam pokojne mohol zamknúť," pokračovala. Aj trollovia na ňu prekvapene pozreli.
 "Hústáá," zamumlal Fin.
 Elf sa zamračil a uštipačne odpovedal, "a prečo by som to ako robil? Veziem do Orgrimmaru tovar a nebudem riskovať jeho poškodenie tým, že vás s ním zamknem."
 "Tvoj tovar ma nezaujíma, ja chcem záruku, že z toho vyviazneme živí."
 Elf v okamihu zvážnel. Z tváre sa mu vytratil jeho sarkastický úsmev a aj jeho hlas postrádal akúkoľvek pobavenosť.
 "Žiadnu záruku nemám, iba svoje slovo. Čo poviem, to platí. A v nákladnom priestore budete mať väčšie pohodlie."
 Sanchi sa na neho iba škaredo pozrela, prevrátila očami ale nakoniec sa s hlasným odfrknutím vydala do útrob lode.
 Skupinka sa uvelebila medzi debnami s nápisom Isera´duna, zatiaľ čo sa ryšavý elf chopil kormidla. Cesta bola krátka, ale aj tak ešte stále mierne pripitému Finovi prišlo nevoľno a v jednej chvíli čo najrýchlejšie vybehol z podpalubia.
 Keď sa ani po pár minútach nevracal, tak sa jeho brat s povzdychom zdvihol a vydal sa za ním. Našiel ho úplne bledého, ako sedí opretý o zábradlie v prednej časti lode.
 "Jak je, bro?" Spýtal sa Zilfim, keď prišiel k zábradliu.
 "Bolo aj lepšie," odpovedal Zilfin, zakašľal a nakoniec si odpľul do vody.
 "Hej, asi im to budeme musieť vyklopiť, toto už neuhráme," zmenil tému Fim. Mladšiemu trollovi bolo hneď jasné, na čo jeho brat naráža.
 "Jo, všimol som si, jak po tebe Sanchi čumí, keďs' odišiel do tej banky," povedal Zilfin slabým hlasom. "Už od kempu pri Sen'jin nás z niečoho upodozrievajú. Jak im to chceš povedať?"
 Starší brat sa na chvíľu zamyslel, no potom povedal, "povieme im to v Orgrimmare, pri stole v nejakej krčme."
 "Možno by sme mohli tie hry pozmeniť a zarobiť partii nejaké prachy, " navrhol Zilfin, zatiaľ čo sa pomaly zdvíhal na nohy. Zdalo sa akoby mu táto myšlienka dodala stratenú silu a vyzeral takmer rozjarene.
 "To je super nápad," usmial sa Zilfim a pomohol mladšiemu bratovi vstať.
 "Je ti lepšie? Máš lepšiu farbu," spýtal sa ho nakoniec. Ten len pomaly kývol a spolu se potom vydali späť do podpalubia.
 Tam našli spoteného Zen'letha, ktorý sa viditeľne cítil nesvoj, pretože ho Sanchi prepichovala zamračeným pohľadom. Rapshider sa už od pohľadu veľmi dobre bavil a Valdyr vyzeral byť myšlienkami niekde úplne inde. Obaja druidi sa posadili späť k ostatním a Fim sa nahol k Sanchi.
 "Radi by sme vás v Orgrimmare pozvali na pohárik, potrebujeme s vami niečo prebrať."
Sanchi sa na neho, namiesto odpovede, len zamračila.

 Zbytok cesty do Orgrimmaru prebehol v tichosti a briga zakotvila pri malom móle na východ od mesta. Zatiaľ čo posádka skúsene priväzovala loď k mólu, skupinka sa pomaly chystala k vylodeniu. Ale ešte než sa dostali späť na pevnú zem, sa za nimi objavil elf.
 "Stále čakám na druhú polovicu našej dohodnutej čiastky," povedal výstražne s rukami za chrbtom.
 "Sakra, on nezabudol," zamumlal Zilfim a siahol do batohu po mešec s platbou, na ktorú sa všetci na lodi zložili. Elf natiahol ruku, ale inak sa ani o centimeter nepohol. Fim mu teda mešec s hlasným odfrknutím pustil do dlane. Skupinka sa potom konečne, v tichosti, vydala k bránam Orgrimmaru. Aj obvykle hluční trollovia boli potichu.

V Orgrimmare bolo prekvapivo omnoho rušnejšie než obyčajne a z väčšej časti za to mohli vojenské sily. Bolo vidieť, že niektorí zháňajú nejaké veci na poslednú chvíľu. Malé skupinky dobrodruhov sa zhlukovali po celom námestí. Väčšina kováčov, zbrojárov a iných remeselníkov mala vypredané, alebo rovno zavreté. Medzi tým všetkým bolo počuť krik vyvolávačov a rôznych samozvaných remeselníkov. Zo vzducholodí na vrchole mesta neustále prúdili noví príchodzí a wyverny si po prílete nestíhali ani oddýchnuť a už museli znovu do vzduchu.
Skupinka sa zastavila na okraji námestia a chvíľu tento chaos pozorovala.
Kým sa Fim neotočil ku zbytku skupinky a nespýtal sa, "máte teraz nejaký plán, alebo sme sem prišli len zistiť nejaké informácie?"
Sanchi sa na neho len upodozrievavo pozrela a mykla plecom.
Odpovedal mu Valdyr, "necháme to na náhodu. Najprv si ale nájdeme nejaké ubytovanie, pretože toto zrejme nebude návšteva na jeden deň".
"V tom prípade by som vás chcel pozvať na pohárik do Wyvernieho chvostu," navrhol s nonšalantným úsmevom Zilfim.
Rapshider sa začal smiať a pozrel sa na mladšieho z trollov, "Myslíš, že je to dobrý nápad?"
Fin sa začal nevinne obzerať okolo seba, akoby sa ho táto narážka vôbec netýkala. Všetkým ale bolo jasné, čo má Rap na mysli.
"Bratovi dáme limonádu," trochu so smiechom, ale rozhodne povedal Fim.

Skupinka prešla mestom do pokojnejšej časti, kde sa nachádzala aj spomínaná taverna. Vo Wyverňom chvoste sa usadili k jednému z najväčších stolov, zatiaľ čo sa Zen'leth vybral k baru objednať pivo. Sanchi sa stále zamyslene mračila. Najprv, pri táborení miznú nevedno kam, potom ešte aj, z ničoho nič, prikvitnú s úplne cudzím trollom a teraz toto.
 "Už to teda vyklopíte?" zasyčala smerom k bratom.
 "Už by som si to veru aj ja rád vypočul," pridal sa Valdyr, "je to naozaj trochu podozrivé, keď vy dvaja máte takéto tajnosti."
Obaja trollovia sa na seba navzájom pozreli a Fin sa zhlboka nadýchol.
 "Je tu ešte jedna vec, ktorú sme vám nepriznali, keď sme vyprávali o tom, ako sme stretli Zena. A tiež by sme mali ..." neisto sa pozrel na svojho staršieho brata a hľadal u neho podporu, no dočkal sa iba bratského kývnutia, " návrh ako si trochu privyrobiť."
 "Deň pred tým," pokračoval, "ako sme sa stretli v tom kukuričnom poli..."
 "Vo Val'share", doplnila ho Sanchi a pozrela pri tom veľavravne na Valdyra. Ten sa pozrel smerom k Finovi, " pokračuj".
 "Vo Val'share sme boli už aj pred tým. V putike, v Bradensbrooku," nervózne pokračoval Zilfin, "kde sme sa snažili... LEGÁLNYM," zdôraznil, " spôsobom, pripraviť miestneho lorda o peniaze."

Sanchi nechápajúco pokrútila hlavou a chytila sa za čelo, "LEGÁLNE," tiež zdôraznila, "obrať niekoho o peniaze?"
"No..." začal Fin a zamyslene sa poškrabal na hlave, " určite to nie je žiadna černota." Pri týchto slovách sa Zilfim rozkašľal a Sanchi na neho pozrela so zdvihnutým obočím.
Zen'leth sa vrátil ku stolu a pred každého postavil krígeľ piva, iba Zilfina zámerne vynechal.
"A čo ja?" spýtal sa dosť nahlas a zúfalo Fin.
"Nevraveli sme, že si už mal dosť?" spýtala sa Sanchi a s hlasným buchnutím postavila svoj korbel pred Rapa. V krčme na chvíľu utíchol všetok lomoz a pár osôb sa na Sanchi obzrelo. Fin sa stále tváril zúfalo, pozrel na brata a dúfal, že ho zachráni.
"Ona pivo nepije," šepol Rap Zen'lethovi do vzniknutého ticha.
"Bro chce povedať," pokračoval starší z trollov, "že sme mali malú krízu, keď sme boli stále bez peňazí, v špine, hladní a vonku na daždi. No a tak sme si našli spôsob, ako si legálne, aj keď trochu neštandardne zarobiť," povedal a spiklenecky na brata žmurkol. "Pracovne sme to nazvali Trollsino."
 "Trollsino? Čo to je?" spýtal sa Valdyr. Mladší z bratov okamžite ožil a začal vehementne vysvetľovať.
 "Najprv sme si zarábali hazardom. Kockami, kartami a tak. Ale dosť rýchlo nás to omrzelo a teraz už zarábame tým, že..."
 "Zarábali," opravil brata Fim.
Fin si zhlboka povzdychol, pokýval hlavou a pokračoval, " Zarábali tým, že ostatní vsádzali na výsledok hry. Zarábalo to omnoho lepšie a ešte teraz máme v banke menšiu hromádku zlatiek."
Sanchi na trollov pozerala s vyvalenými očami. Aj Rap a Valdyr vyzerali značne prekvapene a dlhú chvíľu nikto nič nepovedal. Iba Sanchi krútila hlavou.
 "A to ako ste stále niekam mizli, keď sme stanovali pri tej trollej osade s tým má niečo spoločné?" Prelomil ticho Valdyr.
 "Po tom, čo sa nám stalo v Bradensbrooku sme to nechali," začal pomaly vysvetľovať Fim, "ale obom nám hranie začalo chýbať, takže sme si to doma v osade, pár večerov zopakovali."

 "Potom už priletel aj Zen z Orgrimmaru," ujal sa slova Fin a ukázal na tmavého trolla vedľa seba.
 "Dosť rýchlo nás pri hraní prekukol, tak sme ho zasvätili." Zen'leth sa len nervózne uškrnul.
 "Takže toto je ten dôvod, prečo ste ho priviedli? Kvôli hazardu?" spýtala sa, upodozrievavo, Sanchi.
 "Niéé," odvetil zamračený Fim, "priviedli sme ho pretože bol sám a my dvaja sme to najbližšie, čo by mohol považovať za rodinu. Skrátka ..."
Svoju myšlienku však už nedokončil, pretože sa vo dverách hostinca zjavil ich známy ryšavý elf a okamžite zamieril k baru, kde sa dal do reči s hostinským. Po chvíli z rukavice vytiahol zmotaný pergamen, nad ktorým sa začali dohadovať. Skupinke sediacej obďaleč nevenoval ani najmenšiu pozornosť.
 "Nesleduje nás ten ryšavec? Nezabudli sme mu niečo dať?" spýtal sa napoly s obavami, napoly s kyslým úškľabkom Fin.
 "Možno tak cez hubu," zamumlal jeho brat a napil sa svojho piva. Všetci pri stole sa začali smiať, aj Sanchi zľahka zacukalo kútikmi.
 "Skôr či mu Zilfim zaplatil, čo mal," utrúsila.
 "Čo bolo v mešci to dostal. Ja ľudí neokrádam," odpovedal Fim s kamennou tvárou.
 "No, pred chvíľou ste nám ozrejmili vaše Trollsino," podotkol Rapshider s úškrnom. Fim sa mierne začervenal, ale zamaskoval to ďalším dúškom z krígľa.
 "Možno nám to chce vrátiť," povedal jeho brat s túžobným pohľadom upreným k baru. Tentokrát sa zasmiala aj Sanchi, zatiaľ čo Valdyr, pomedzi burácavý smiech, ktorý bolo počuť v celej krčme, zo seba vysúkal, "to určite." Kým sa všetci pri stole upokojili, podivný elf bol znovu preč.
 "A aký je teda ten váš návrh, ako si privyrobiť?" spýtal sa Valdyr trollov, aby sa vrátili k predošlej téme a ešte stále sa pri tom trochu pochechtával. Sanchi na neho neveriacky pozrela.
 "Uvidíme, čo nám povedia," odpovedal tauren na jej nevyslovenú otázku a kývol smerom k bratom.
Tí začali vysvetľovať všetky pravidlá a finty ich hier a uviedli aj niekoľko príkladov. V hostinci už nikto iný nebol a tak si skupinka zahrala aj niekoľko skúšobných hier, než Finovi napadlo, že by mohli teóriu previesť do praxe v inom hostinci. Sanchi z tohto nápadu veľmi nadšená nebola, čo sa ale nedalo povedať o Rapovi a podarilo sa mu elfku presvedčiť. Vydali sa spoločne do Zlomeného klu na Orgrimmarskom námestí, kde stále panoval veľký ruch a krčma bola skoro plná, takže si poriadne nemali kam sadnúť.
 Majiteľka krčmy, Gryshka, už s trollími bratmi predtým spolupracovala, takže bol behom pár chvíľ pripravený herný stôl v jednom z kútov krčmy.
 Keď sa skupinka neskôr vrátila späť do Wyvernieho chvostu, tak už bol večer. Všetci boli o niečo málo bohatší a trollovia aj opitejší. Nikto netušil ako a kedy si vypil aj Zilfin, napriek tomu, že na neho dávali pozor.
 Sadli si k veľkému stolu a Rapshider šiel objednať ďalšiu rundu. Po chvíli popíjania si Zen'leth všimol, že od vedľajšieho stolu na nich pozerá lovec démonov a niečo šepol ostatným, aby na to upozornil. Netrvalo dlho a už sa po ňom otvorene obzerala takmer celá skupina. Sanchi len pokrútila hlavou a k lovcovi si po chvíli prisadla. Bol to krvavý elf, menom Solistax Dreadreaver. Keď si prisadol ku skupinke, vydržal s nimi piť, až kým trollovia nepadali "únavou". To bolo znamenie pre Sanchi, že ich treba vyhnať spať...

 Na druhý deň skoro ráno sa skupinka zišla pri raňajkách. Pridal sa k nim aj lovec Solistax. Po raňajkách však unáhlene a bez obšírnejšieho vysvetlenia odišiel s tým, že ho v dnešný deň čakajú zápasy v arénach.
Družina prežila doobedie v pokoji, vo Wyverňom chvoste. Chvíľami viedli rozhovory o dianí v Orgrimmare, chvíľami podriemavali, najmä naši trollovia. Po včerajšej noci, potrebovali trochu odpočinku navyše. Každý zo skupinky bol určitým spôsobom pohrúžený do vlastných myšlienok. Sanchi na nejakú chvíľu niekam bez slova zmizla. Vytratil sa aj nepokojný Valdyr. Zrejme šiel zistiť čo sa deje v meste. Keď sa vrátil, Sanchi už bola naspäť.
 "Kde si bola?" spýtal sa jej nenútene.
 "Prejsť sa," odpovedala trochu stroho a uprela na neho pohľad. Pochopil to a ďalej sa nevypytoval. Aj Sanchi mala svoje tajomstvá, avšak zrejme trochu iného druhu ako naši trollí bratia.
Po chvíľke Valdyr navrhol, že by sa rád šiel pozrieť na zápasy do arén. A tak sa skupinka pomaly pozbierala a vybrali sa do miestneho kolosea, kde sa už zápasilo v plnom prúde...

(inšpirované DnD sedením - úprava Sanchi, Abrahamovič)